Aký bol rok 2025? Bol taký, aký ho chceme vidieť

Končiaci sa rok bol mimoriadne turbulentný, spoločensky a najmä politicky napätý. Rástla nenávisť i polarizácia v spoločnosti, ktorá je rozdelená na dva nezmieriteľné tábory a výrazne vzrástol extrémizmus a napätie medzi politikmi i bežnými občanmi. Každý ho však vidíme inak, čo je prirodzené. Jedni vidia len pozitíva, iní len negatíva, žiaľ, nič medzi tým, žiadny prienik názorov, a tak väčšina občanov stále vidí svet okolo nás čierno-bielo. Nechceme oceniť žiadne pozitíva a na druhej strane prijať konštruktívnu kritiku. Sme takí, akí sme.

Ak niekto hodnotí tento rok vetou „Slovensko je naďalej v úpadku“, tak ide výsostne o  politické hodnotenie, ktoré parí do úst opozície. Stav spoločnosti je všeobecne známy a občania vnímajú pozitíva, no oveľa viac sú citliví na problémy, ktoré ich zasahujú. A tých v roku 2025 nebolo málo. Verejnú mienku možno prirovnať k poháru naplneného vínkom do polovice. Optimisti hovoria o poloplnom pohári, pesimisti o poloprázdnom – a pritom všetci majú pravdu.

Bol to i rok pozitívnych začiatkov. Došlo k významnej akcelerácii výstavby diaľnic a nemocníc, z toho troch nových či opravám škôl.  V ekonomike sa podarilo držať aj keď len veľmi mierny, ale predsa len hospodársky rast, podobne inflácia sa drží pod 4 percentami. To všetko by sa dalo celkom iste robiť aj lepšie. Bolo by to za predpokladu, ak by Slovensko malo dlhodobú víziu rozvoja spoločnosti. Dokázali by sme sa zlepšovať, ak by prebiehala komunikácia medzi koaličnou vládou a opozíciou a hľadali  sa spoločné riešenia.  Komunikácia však reálne neexistuje, a to vinou oboch strán. Niet vízie a tým ani záväzného spoločnému postupu. Priority sa menia podľa toho, kto je práve vo vláde, začínajú sa reformy, ktoré sa nedotiahnu, rušia sa projekty a vznikajú nové, aby po štyroch rokoch znovu zanikli. Preto Slovensko stagnuje hospodársky i spoločensky.

Politika sa dostala na pomyselné dno. Treba si však priznať, že je to vina nielen politikov, ale i vina nás všetkých. Národná rada je taká, akú sme si zvolili, je smutným obrazom našej spoločnosti, jej mentálnej úrovne a nastavenia. Príkladom sú dlhodobé výčiny Igora Matoviča, osobitne „počas noci šialencov“, keď napriek tomu, či dokonca vďaka tomu popularita hnutia Slovensko (OĽaNO) rastie.

Slovensko je extrémne polarizované. Nielenže sú tu dva proti sebe stojace nezmieriteľné tábory, ale nebezpečne rastie i tretí tábor sklamaných a frustrovaných voličov. Na základe toho, čo sa deje v parlamente, osobitne na poslednej tohoročnej schôdzi, ako vyzerajú politické diskusie a aká nenávisť, vulgárnosť sa prejavuje na demonštráciách, príčetní ľudia prestávajú sledovať politiku a stávajú sa občiansky pasívnymi. Potvrdili to i ostatné prieskumy, podľa ktorých pôjde voliť len približne 63 percent voličov. To inak znamená pri súčasnom rozložení síl, že približne po 33 % (plus-mínus) získa opozícia i koalícia, no až jedna tretina oprávnených voličov nepôjde voliť. Tak aká to bude legitimita víťazov volieb, keď získajú len tretinu hlasov voličov?

Koalícia napriek permanentnej kríze hovorí o pozitívach, keď jej prechádzajú, i keď s problémami, zákony ako novela Ústavy SR, sociálne zákony, či konsolidácia verejných financií a Trestný zákon. Naopak opozícia sa chváli protivládnymi demonštráciami, no pritom nič podstatné nedosiahla a vláda si prakticky robí, čo len chce. Preto aj tu platí: „Každá líška svoj chvost chváli…“

Boj o preferencie strán vyvrcholil v závere roka

Od roku 2020 sa nekontrolovane šíria len negatívne informácie a občania sú sústavne strašení. Politici už dávnejšie zistili, že voliči reagujú najmä na bombastické, i keď ničím nepodložené informácie a zvykajú si na nenávisť a vulgárne vyjadrenia politikov, čo sa premieta i do sociálnych sietí. Viacerým  stranám, čo tak konajú, to evidentne pomáha. Vidieť to i na raste popularity a preferencií takých strán, ako je Republika, jej podobné hnutie Slovensko – OľaNO a v poslednom čase i extrémistickí Demokrati.

Decembrové prieskumy Focus, Sanep, SCIO a AKO potvrdili, že situácia v preferenciách strán sa v roku 2025 v zásade výraznejšie nemenila a viaceré strany stagnujú. Vedie PS, nasledované Smerom SSD, pričom sa zvyšuje odstup medzi nimi na 4 až 6 percentuálnych bodov. Na tretie miesto sa prepracovala Republika. Rastie Slovensko, ktoré sa na štvrtom mieste strieda s klesajúcim Hlasom SD. Potom sú tam len opozičné strany SaS, KDH a Demokrati, ktoré sú len mierne nad 5-percentnou hranicou zvoliteľnosti do parlamentu a pri štatistickej chybe okolo dvoch percent tam vôbec nemusia byť. Preferencie sú u jednotlivých agentúr rozkolísané, a tak nie príliš dôveryhodné. Zdá sa, akoby cielene preferovali opozičné strany, ako PS a SaS, a posúvali do popredia Demokratov. Ak by boli strany Slovensko (OĽaNO) a Demokrati súčasťou budúcej vlády, bola by to katastrofa pre Slovensko a spolu so SaS by boli hrobárom jej vládnutia novej koalície.

Pre porovnanie prehľad decembrových preferencií podľa agentúr:

Počas dvoch tretín roku 2025 to podľa preferencií vyzeralo na volebný pat. Zmenilo sa to až v mesiaci október a najmä november, keď koalícia prijímala rozporuplné zákony a opozícia zvýšila svoju nenávistnú kampaň na protivládnych demonštráciách. Smeru SSD a Hlasu SD by už viac mesiacov nestačilo na vládnutie ani spojenie s Republikou, keď by získali (podľa AKO)spolu len 59 mandátov. Naopak, stále väčšiu šancu zostavovať vládu má PS, pravda, len v prípade, ak sa spojí s nevyspytateľným Matovičovým hnutím Slovensko. Takto by získala nová koalícia dokonca až ústavnú väčšinu 91 mandátov. Pravda, to všetko za predpokladu, že sa tri strany SaS, KDH a Demokrati vôbec dostanú do parlamentu. To by však zároveň bola mimoriadne nehomogénna koalícia až piatich strán. Opozícia má tri zásadné problémy. Po prvé, je zoskupením piatich rozdielne hodnotovo orientovaných strán, ktoré sú prakticky neprekonateľné, rovnako ako i štýlov politiky. Po druhé, chýba jej dôveryhodná vyzretá osobnosť, štátnik, ktorý by ju dokázal zjednocovať a viesť. Po tretie je to absencia spoločného programu, keďže sa zatiaľ opozícia zhodla len na tom, proti komu a čomu je, ale triešti sa na spoločnom postupe.

Ak dôjde k predčasným voľbám, tak súčasná vláda by s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou skončila a nastúpila by vláda PS a spol. V prípade riadnych volieb v roku 2027 to však vyzerá skôr na povolebný politický pat. Aká bude realita, ukáže až ďalší vývoj na politickej scéne Slovenska.

O stave slovenskej spoločnosti niečo hovorí aj Eurobarometer

Občania sú už unavení a frustrovaní z neustálych protivládnych protestov a demonštrácií opozičných strán, ktoré sú plné nenávisti, zloby, vyhrážok a vulgarizmov. Organizujú ich zúfalci z PS a SaS, ktorí sa spolčili v súčasnosti s najagresívnejšou stranou Demokrati a umiernenejšími farizejmi z KDH. Opozícia svojimi aktivitami legalizuje nenávisť a útočí na psychiku občanov. Matovič je, napriek jeho výzvam a prosbám, zatiaľ mimo opozičnej hry, a tak si on hrá tu svoju demagogickú, vulgárnu a nič neriešiacu ligu. Na demonštráciách sa zúčastňuje čoraz menej ľudí, keď v Bratislave, ako semeništi progresívno-liberálnej pliagy, klesá účasť zo 40- na 20-tisíc a naposledy to bolo okolo troch tisíc. Pritom organizátori to videli, ako vždy, násobne viac, na šesťtisíc pomýlených a zmanipulovaných účastníkov. Títo ľudia podľa ich vyjadrení na kamery často nevedia povedať konkrétne, okrem všeobecných naučených fráz, proti čomu sú a už vôbec nie, čo by chceli. Situácia na Slovensku je totiž výrazne iná, ako ju vykresľujú lídri Michal Šimečka, Branislav Gröhling, Jaroslav Naď či Milan Majerský, nehovoriac o Igorovi Matovičovi. Oni nemajú analýzy stavu spoločnosti, nemajú žiadnu víziu, oni len chcú byť pri moci, pri korytách a vládnuť.

Všetci v opozícii svorne tvrdia, že všetko je zlé. Podľa Michala Šimečku „na Slovensku je chudoba a žije sa tu stále horšie“.

Dovolím si preto opozícii pripomenúť najnovšiu edíciu národnej  správy Eurobarometra za rok 2025, teda nie vyjadrenie vlády či slovenských prieskumných agentúr, ale nezávislej medzinárodnej inštitúcie.

Čo je pre Slovensko podstatné, je fakt, že „podľa prieskumu je až 87 % obyvateľov Slovenska spokojných so svojím životom“a my sme tak mierne nad  európskym priemerom. Keďže nie som, na rozdiel od viacerých politikov, plagiátorom, tak upozorňujem, že všetky údaje uvedené v tejto časti sú z národnej  správy Eurobarometra. Keď sa hodnotila dôveryhodnosť domácich inštitúcií, tak tam je na vrchole dôvery zdravotnícky a lekársky personál so 72 %, potom armáda so 66 % a krajské i miestne samosprávy so 65 % a následne polícia s 57 %. Naopak, najnižšiu dôveru vyjadrujú občania súdom a právnemu systému – 39 %, vláde 26 %, parlamentu 24 % a politické strany majú len 21-percentnú dôveryhodnosť.

Je pravdou, že najväčšiu nespokojnosť vyjadrilo až 59 % respondentov s fungovaním demokracie na Slovensku, čo je o 5 percent menej, ako je priemer EÚ.

Toto je reálny obraz Slovenska.

Rozporuplný vzťah občanov Slovenska k EÚ

Občania Slovenska majú k EÚ množstvo oprávnených výhrad. Napriek tomu „dôvera Slovákov v Európsku úniu mierne vzrástla a dosahuje 54 percent, čo je najvyššia úroveň za takmer 15 rokov.“ EÚ je prebyrokratizovaná a stále viac opúšťa hodnoty, na ktorých vznikla. Bol to predovšetkým projekt hospodárskej spolupráce, solidarity a vzájomnej pomoci v mierových podmienkach. Žiaľ, Únia sa mení na vojenský zbrojársky spolok, ktorý predovšetkým vojensky a až následne hospodársky pomáha nečlenskému štátu – Ukrajine. To sa deje na úkor zvyšovania životnej úrovne obyvateľov Únie, a tým i Slovenska. Výrazne zaostáva vyrovnávanie jednotlivých regiónov v Európe a vo vnútri  jej členských štátov. Napriek tomu až 81 % Slovákov považuje naše členstvo v Únii za prínos.

Naši občania najviac oceňujú podľa prieskumu „voľný pohyb občanov EÚ – 90 %, spoločná európska hospodárska a menová únia s eurom – 84 % a stratégia na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ – 83 %.“

Medzi najzásadnejšie problémy, ktorým čelí EÚ podľa Slovákov, patrí ruská invázia na Ukrajine – 30 %, medzinárodná situácia – 21 % a dodávky energií občanom, čo pociťuje 19 % respondentov. To potvrdzuje, že medzinárodné problémy sú pre Slovákov druhoradé.

Prioritami EÚ v nasledujúcich rokoch by mali byť podľa obyvateľov Slovenska „zdravie – 32 %, bezpečnosť a obrana – 30 % a hospodárstvo – 27 %; najväčšie problémy Slovenska vidia občania v rastúcich cenách, inflácii a nákladoch na život – až 41 %, ekonomickej situácii – 25 % a štátnom dlhu – 20 %.“

Tak len verme, že si túto národnú  správu Eurobarometra všimne aj naša vláda a bude sa podľa toho riadiť.

Namiesto záveru: Ak zhrnieme hodnotenie končiaceho sa roku, môžeme konštatovať, že bol horší, ako ten predchádzajúci, no lepší, ako roky 2020 až 2023.

Lúčime sa s rokom 2025 so smútkom za všetkým tým dobrým, čo nás postretlo a s radosťou, že nás opúšťa všetko to negatívne a zlé. Zároveň vyjadrujeme nádej, že nový rok 2026 bude zdravší, úspešnejší a mierovejší.