Vladimír Manda: Pár poznámok k podnetom R. Dobrovodského na Ústavný súd

Nie som podrobne oboznámený so zákonom o mimovládnych neziskových organizáciách (MNO), ale niektoré výčitky R. Dobrovodského na adresu zákona ma skutočne zaujali.

V rozsiahlejšej citácii konštatuje, že demokratický štát nemôže jestvovať bez občianskej spoločnosti a pokračuje: „Jednotlivec, akokoľvek slobodným je však samostatne slabý a z pohľadu verejnej moci a jej orgánov často až ,neviditeľný‘. Je len ťažko spôsobilý ovplyvňovať verejné a spoločenské dianie. A práve za účelom zvýraznenia hlasu, názorov, postojov a činností jednotlivcov, ústava garantuje viacero základných práv, na základe ktorých umožňuje slobodné utváranie a fungovanie občianskej spoločnosti v rôznych podobách.“

V prvom rade je potrebné konštatovať, že R. Dobrovodský si tu pletie mimovládne organizácie s občianskou spoločnosťou. Občianska spoločnosť tvorí obsah štátu opierajúceho sa o ústavu, a to bez ohľadu na to, či v nej nejaké mimovládne organizácie sú alebo nie sú.

Ak by platil názor R. Dobrovodského, tak potom kde patria občania, ktorí sa riadia zákonmi štátu, ale nie sú súčasťou MNO, na ktoré ombudsman redukuje občiansku spoločnosť? Pojem občianskej spoločnosti je odvodený od pojmu občana. Je to spoločenstvo občanov, kde každý člen spoločnosti koná samostatne a dobrovoľne podľa zákonov štátu, t.j. každý koná ako občan daného štátu.

Ochranca ľudských práv vo svojom podaní, zahľadený na ochranu MNO, oprávnene narieka nad „slabosťou“ a bezmocnosťou jednotlivého občana, vzhľadom k „verejnej moci a jej orgánom“.

Ak platí, že demokratický štát nemôže ostať bez MNO, t.j. platí, že indivíduum je v takomto štáte, voči verejnej moci bezmocné, tak potom si R. Dobrovodský zjavne odporuje.

Pretože ak je to tak, že indivíduum je v štáte voči verejnej moci bezmocné, potom podstata daného štátu nie je demokratická. V skutočnom demokratickom štáte by občan nemohol trpieť „slabosťou“ či bezmocnosťou vo vzťahu k verejnej moci, pretože v demokratickom štáte je verená moc jeho vlastnou spoločenskou mocou.

Východiskom z „demokratického“ štátu, kde je indivíduum bezmocné vo vzťahu k verejnej moci, nie je podpora MNO, ale predovšetkým hlboká demokratizácia celej spoločnosti, vrátane jej ekonomickej sféry života tak, aby každá forma verejnej moci bola podriadená demokratickej vôli občanov, a nie naopak.

R. Dobrovodský, ako ochranca základných ľudských práv, namiesto toho, aby bojoval za skutočnú a všestrannú demokraciu, slúžiacu záujmom všetkých občanov, rovnako sa zasadzuje za MNO, z ktorých tzv. politické MNO, podporované zo zahraničia podkopávajú a deformujú našu, už aj tak pokrútenú demokraciu.

Pikantným momentom jeho obrátenia sa na Ústavný súd je argumentácia, že navrhovaný zákon tým, že obmedzuje darcov z krajín EÚ ako aj darcov z iných krajín, obmedzuje „voľný pohyb kapitálu“.

Považovať dar na chod MNO za „kapitál“ znamená, že ak je to kapitál, tak to nie je dar, pretože „kapitál“ sa investuje za účelom dosiahnutia nejakého zisku pre subjekt, ktorý do MNO vložil kapitál. Ak je suma darom, potom darca nemôže očakávať pre seba žiadnu výhodu a obdarovaný môže použiť dar v súlade so svojimi vlastnými záujmami. Obhajovaním darov zo zahraničia argumentáciou voľného pohybu kapitálu si jasne pletie kapitál s darom.

Na Aktualitách https://www.aktuality.sk/…/ombudsman-dobrovodsky…/ som sa dočítal aj to, že podľa R. Dobrovodského sú MNO „oddelené od štátu. Preto sa podľa neho nemá štát starať do ich fungovania a má sa zdržať vytvárania neprimeraných prekážok“.

Nie som právnik, ale uvedené tvrdenie nie je ani na úrovni študenta práva a nieto ešte ombudsmana pre ľudské práva. MNO nie sú oddelené od štátu, ale tak ako avizuje ich názov, sú oddelené od vlády, nie sú vládou riadené. Ale z toho nijako neplynie, že sú „oddelené od štátu“. Predsa aj MNO sa musia podriaďovať zákonom tohto štátu a štát, prostredníctvom vlády a iných štátnych orgánov sa „musí starať do fungovania“ aj MNO.

(Status na FB, 18. augusta 2025)

https://www.24hod.sk/dobrovodsky-podal-navrh-na-ustavny…