Na udeľovaní Štátnych cien Jozefa Miloslava Hurbana ma zaujalo vystúpenie laureátky V. Dubačovej, ktorá točí na Ukrajine dokumentárny film a tvrdí, že: „Vidím všetky stopy násilia, ktoré ruskí vojaci páchajú na civilnom obyvateľstve.“ Zaujímalo by ma, či bojovníčka proti „ruskému“ násiliu rovnako bojovala aj proti násiliu ukrajinských vojakov, ktoré páchali a stále páchajú na civilnom obyvateľstve Doneckej a Luhanskej republiky od roku 2014. Tiež by ma zaujímalo, či už bola aj v Odese a natočila dokumentárny film o tom, ako v 21. storočí bolo 2. mája 2014 v Odese aktivistami Majdanu upálených 48 ľudí a 250 zranených len preto, že odmietli podporiť štátny prevrat. Dav pri tom reval: „Rusi, usmažte sa!„
(Status na FB 3. septembra 2023, titulok SLOVO)
Jedna odpoveď
Áno, presne sú dva druhy násilia, naše, resp. „našich“ ľudí, prípadne našich pánov, ktoré sa podľa nimi stanovených „pravidiel“ dôsledne ignoruje, prípadne vyzdvihuje ako hrdinstvo, a počínanie našich partnerov, ktorých nepovažujeme za ľudí a ktoré možno ani násilím nie je…..