Udalosti spred sedemdesiatich ôsmich rokov nemožno posudzovať optikou dnešnej politickej situácie. Koniec 2. svetovej vojny v Európe bol historický zlom, ktorý priniesol obrovskú úľavu pre obyvateľov okupovaných krajín a koniec-koncov aj pre nacistické Nemecko. Deň víťazstva nad fašizmom zostane jedným z najvýznamnejších dátumov v dejinách ľudstva. Aj my si jednoducho musíme pripomínať obete viac ako 65 000 vojakov Červenej armády, cez 10 000 padlých vojakov Kráľovskej rumunskej armády a viac ako 1 700 Čechov a Slovákov, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska.
V tento deň sa však treba zamyslieť aj nad tým, čo viedlo k tejto najkrvavejšej vojne v dejinách ľudstva. Ako je možné, že jeden z najinteligentnejších národov sveta sa nechal zmanipulovať neúspešným a frustrovaným rakúskym maliarom a jeho spolustraníkmi. Mohlo by sa zdať, že chudoba, potupné mierové podmienky po 1. svetovej vojne a hospodárska kríza po roku 1929 boli tými príčinami. To by však bolo príliš jednoduché. Tí najchudobnejší a najbiednejší zväčša nacistov nevolili. V prvom rade volili komunistov a čiastočne sociálnych demokratov. Hitlera a jeho nohsledov vyniesla na vrchol nemeckej politiky stredná trieda. Tá uverila morbídnemu nacionalizmu s jasným rasistickým pozadím a teóriám o životnom priestore pre vyvolený árijský národ. To, že vrcholní nacistickí predstavitelia len s prižmúrenými očami spĺňali prísne rasové princípy, nevadilo asi nikomu. Nacisti získali vo voľbách len niečo viac ako 30 percent hlasov. S podporou katolíckej strany Centrum sa však Hitler stal kancelárom a nacisti v priebehu necelého pol roka nastolili diktatúru jednej strany. Viac ako 12 rokov vlády NSDAP prinieslo Európe, ale aj severnej Afrike dovtedy nepredstaviteľnú kataklizmu. Nebola to len dovtedy nevídaná a ničivá vojna, ale aj masové vraždenie „rasovo menejcenných“ národov. Židov, Rómov, Sintov a nezabudnime, že aj Slovanov. Je naozaj paradoxné, že medzi spojencov nacistického Nemecka sa zaradili aj Slovenský štát, Chorvátsko a Bulharsko, aj keď nie rovnakou mierou. Bolo to však spojenectvo, ktoré malo trvať len do konečného víťazstva nacistického Nemecka. Vtedy by nastal čas aj na urobenie poriadkov s bývalými spojencami. Je potrebné uvedomiť si, že všetci, čo položili svoje životy v boji proti nacizmu, si zaslúžia našu úctu. Stačí zapáliť sviečku na ich pamiatku. V mojom okne dnes určite bude.
(Status na FB 8. mája 2023, titulok SLOVO)