Samuel Brečka: Svetový architekt ako murársky učeň v Brezne

Nie, nie je to novinárska senzácia, aj keď si myslím, že takto nejako by novinári mali vyhľadávať zaujímavé informácie. Keď Dvojka RTVS pred pár dňami dávala dokumentárny film o svetoznámom architektovi slovenského pôvodu Ladislavovi Hudecovi Zmenil tvár Šanghaja, nakrátko som zazrel dve známe stavby Brezna – dnešný hotel Ďumbier a vežu evanjelického kostola. Vedel som, lebo som o tom písal v knihe Výtečníci breznianski z druhej polovice 19. storočia, že tieto stavby sú spojené s menom Juraja Hudeca, Ladislavovho otca.

Ako je všeobecne známe, tolerančný patent umožňoval evanjelikom stavať si kostoly, ale bez veže. Brezniansky evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1785 – 1787 ako jeden z prvých na Slovensku. Po dvoch požiaroch dostal svoju súčasnú podobu až začiatkom 20. storočia. Po dlhých prípravách sa breznianski evanjelici v roku 1906 rozhodli pristaviť ku kostolu vežu, aby chrám nadobudol dôstojnejšiu podobu a aby na primerané miesto boli umiestnené aj krásne zvony zo starého cintorína. Plán stavby veže vyhotovili budapeštianski architekti Gyula Sándy a Ernő Förk. Základný kameň bol položený 30. júna 1906 a stavbu za vyše 87-tisíc korún zadali stavebnej firme Hudec a Rosenauer. Mimochodom, Hudecov spoločník Ľudovít Rosenauer bol bratom Janky Krnovej, manželky breznianskeho podnikateľa a obchodníka Cyrila Krnu. A tak k východnej stene kostola bola v roku 1907 pristavaná bohato členená veža s neorománskym tvaroslovím, ktorým boli obohatené aj ďalšie časti bývalej prostej obdĺžnikovej lode.

Začiatkom 20. storočia rozvíjajúci sa priemysel v okolí Brezna, ako aj určitý stavebný boom v meste podporili úmysel predstaviteľov mesta postaviť na hlavnom námestí výpravnú mestskú redutu. V roku 1908 vypísali verejnú súťaž, na ktorej sa zúčastnilo osemnásť architektov. Víťazom sa stala dvojica Fabian Wannenmacher a Miklós Führer. Mestská reduta bola postavená v rokoch 1909 – 1910. Mala všetky očakávané funkcie – slúžila ako hotel (dvanásť izieb), reštaurácia s potrebným zázemím, mala veľkú sálu pre divadelné predstavenia a spoločenské udalosti. Veľkorysosť a veľkomestské secesné tvaroslovie jej exteriéru a interiérov zmenilo charakter historického námestia.

Toto sú základné fakty o dvoch stavbách, ktoré začiatkom dvadsiateho storočia v Brezne postavil Juraj Hudec. To všetko som vedel. Nevedel som ale o tom, čo bolo napísané na dvoch fotografiách rukou Ladislava Hudeca, ktorý v tom čase mal 14 – 15 rokov. Vo filme deti Ladislava Hudeca spomínali, že otec mladého Ladislava zaúčal do všetkých prác na stavbách, takže si vyskúšal prácu murára, kamenára, ale aj pokrývača, aj keď matka s prácou na strechách vysokých stavieb nesúhlasila.

Keďže som si mohol film v televízii zastaviť a obrázky odfotografovať, mohol som si prečítať, čo na ne Ladislav Hudec napísal: Na fotografii veže kostola bolo napísané anglicky: Father build the tower in 1905. I was working on it as a mason´s apprentice. (Otec postavil vežu v roku 1905. Ja som pracoval na nej ako murársky učeň.) Rok stavby nebol presný, ale nič to nemení na skutočnosti, že Ladislav Hudec pracoval ako pomocný robotník na stavbe veže breznianskeho evanjelického kostola.

To isté si možno myslieť aj o stavbe breznianskej reduty. Rukou je na pohľadnici napísané: Wannenmacher F – build by my father. (Wannenmacher F – postavil môj otec.) Čiže meno architekta a poznámka, že stavba je dielom jeho otca. Ladislav Hudec mal zrejme zdokumentované stavby, na ktorých pracoval a ktoré ako architekt projektoval.

(Status na FB 7. júla 2024)

(Celkovo 103 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter