Nerád sa miešam do politiky, ale čo je veľa, je veľa. Môjmu priateľovi vymazal FB príspevok, v ktorom kritizoval, že slovenským hokejistom, ktorí hrajú v KHL, neumožnili štartovať za slovenskú reprezentáciu. Na toto môžu existovať rôzne názory, ale vymazávať len niektoré považujem za hrubé porušenie slobody prejavu. Akoby sme zabudli na základné dokumenty o ľudských právach. Stále viac sa zdôrazňuje, že sloboda prejavu je „limitovaná“. A kto, preboha, určuje, ako je limitovaná?! V roku 1993 som chodieval do Rady Európy a vtedy sa donekonečna omieľal článok 10. všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktoré sa neskôr premietli aj do slovenskej ústavy a do zákona o rozhlasovom a televíznom vysielaní. A dnes? Dnes len počúvame (aj od pani prezidentky), že sloboda prejavu musí byť obmedzená a že niektoré prejavy dokonca podliehajú trestnému zákonu. Klasický „náhubkový zákon“ z prvej republiky. A mladí bojovníci, žiaľbohu, mnohí moji študenti, stoja v prvých šíkoch tohto boja za „obmedzenú slobodu prejavu“. Tak načo sme učili novinárov o Miltonovi, ktorý vo svojej Areopagitike povedal, že „…ak je pravdou, že múdry človek podobne ako dobrý preosievajúci vyťaží zlato aj z najbezcennejšej knihy a že hlupák zostane hlupákom aj s najlepšou knihou, ale aj bez nej, nemá zmysel obmedzovať múdreho, ktorý lačnie po ďalšom vzdelaní tak, že sa hlupákovi budeme snažiť znemožniť prístup k tomu, čo jeho hlúposť neobmedzí ani vtedy, keď sa k tomu dostane.“ A pokračuje, že potláčanie slobody tlače bráni spoločenskému napredovaniu, lebo sa nevydávajú spisy novátorské, inšpiratívne, ale len úradne odsúhlasené, a teda zákonite viac či menej pochlebovačné. Končí: „Dajte mi slobodu poznania, prejavu a slobodu polemizovať podľa môjho svedomia, to je nad všetky výsady!“
A to, prosím pekne, Milton napísal v roku 1644. Sme viac ako sto rokov za opicami!
(Status na FB 30. marca 2023, titulok SLOVO)
