New York Times deklaruje zámer uvádzať široké spektrum názorov, v tomto rámci publikoval esej Wang Wena „Prečo sa Číňania už nepozerajú na Ameriku“. Wang Wen je výkonným dekanom Chongyang Institute for Financial Studies, think-tanku na Renminskej univerzite v Číne, je členom čínskej komunistickej strany a bývalým šéfredaktorom denníka The Global Times, ktorý je súčasťou oficiálnych novín komunistickej strany The People’s Daily.
Wang spomína, že koncom 90. rokov ako univerzitný študent počúval Hlas Ameriky a videl v USA inšpiráciu. „Čína sa dostávala z izolacionizmu a chudoby, a keď sme sa pozerali do budúcnosti, študovali sme demokraciu, trhovú ekonomiku, rovnosť a ďalšie ideály, ktoré urobili Ameriku skvelou. Kvôli čínskym podmienkam sme ich nemohli reálne prijať všetky, ale naše životy sa zmenili, keď sme zmenili našu ekonomiku podľa amerického strihu.“
V ďalšom období ale sledovanie amerických vojen v zámorí, bezohľadnej hospodárskej politiky a deštruktívnej straníckosti, ktorá vyvrcholila minuloročným útokom na Kapitol, zmenilo pohľad mnohých Číňanov, ktorí „už len sotva dokážu rozoznať ten žiarivý maják.“ Wang uvádza, že: „Mám pochybnosti o niektorých politikách mojej krajiny. A uznávam, že niektoré kritiky politiky mojej vlády sú oprávnené. Američania však musia uznať, že správanie USA je len ťažko dobrým príkladom.“
Tieto zmeny v čínskych postojoch sa začali po zbombardovaní čínskeho veľvyslanectvo v Belehrade v roku 1999. Nasledovali aj ďalšie udalosti, ako vojna v Iraku, americká hypotekárna kríza, ktorá vyvolala globálnu finančnú krízu a mala veľké dopady aj na Čínu. V politike Obamu aj Trumpa Čína videla veľa aspektov, ktoré považovala za protičínske a posledným podobným krokom bola minulotýždňová návšteva Nancy Pelosiovej na Taiwane. Podľa Wanga si „…čínski kritici v Spojených štátoch si musia uvedomiť, že americké činy, ako sú tieto, majú v Číne dopady, ktoré si neželajú ani Spojené štáty.“ USA sa obávajú zvyšovania čínskych vojenských výdavkov, ktoré ale začali rásť po bombovom útoku v Belehrade a akcelerovali po vojne v Iraku, keď si Čína uvedomila svoju vojenskú slabosť v porovnaní so silou USA.
Vnímanie USA v Číne sa výrazne zmenilo. Wang uvádza, že „…čínski vládni predstavitelia sa so mnou radili o výhodách amerických kapitálových trhov a iných ekonomických koncepciách. Teraz som vyzvaný, aby som diskutoval o varovných príbehoch USA, ako sú faktory, ktoré viedli k finančnej kríze. Kedysi sme sa snažili poučiť z úspechov USA; teraz študujeme jeho chyby, aby sme sa im mohli vyhnúť.“
Wang píše, že aj Čína potrebuje vnútorné zmeny, ale dodáva: „…hoci nemáme rovnaké práva ako Američania, mnohým v Číne sa páči, kde sa práve nachádzame.“ Podľa jeho názoru vnútorné problémy USA, ako napríklad dopady pandémie, ozbrojené násilie, politické rozpory a podobne pripomínajú čínsku chaotickú minulosť spôsobenou kultúrnou revolúciou. Dodáva, že „silné, stabilné a zodpovedné Spojené štáty sú dobré pre svet.“ Čína sa má stále veľa čo učiť od Ameriky a taktiež riešenie mnohých najväčších problémov planéty si vyžaduje vzájomnú spoluprácu. Nebude ale Ameriku nasledovať aj pri „náraze na útes“.
(Status na FB 10. augusta 2022)
