Prezentácia vládnej krízy na problém vzťahu medzi Sulíkom a Matovičom zakrýva širšiu podstatu problému. V pozadí je najmä povaha súčasnej vlády, keď sa politika koaličných strán a najmä OĽANO rodí v hlavách ich lídrov, odráža ich ponímanie sveta a nie reálnej spoločenskej potreby. Zatiaľ čo SaS a čiastočne aj Sme-rodina majú určitú ideové ukotvenie, OĽANO je náhodné zoskupenie ľudí vďačných Igorovi Matovičovi, ktorých úlohou je podporovať Igorove nápady. Preto sa počas celého obdobia tejto vlády priebežne objavujú individuálne vystúpenia Igora Matoviča, ktorý za potlesku svojej suity oznamuje riešenia skutočných, aj ním vymyslených problémov. Následne sa ale niekoľko týždňov rieši, čo vlastne urobiť, či to je možné urobiť, prečo to urobiť a Igor bojuje proti každému, kto s ním nesúhlasí. Tento spôsob vládnutia je škodlivý a neudržateľný.
Ďalším problémom je to, že politika Igora Matoviča je od jeho vstupu do politiky konfrontačná, je postavená na vyvolávaní rôznych stretov s inými politikmi. Niekedy sa mu podarilo udrieť klinec po hlavičke a poukázať na skutočný problém. Častejšie to ale bolo pacnutie do vody, ktoré nič neriešilo, ale Igora to udržalo v centre pozornosti. Tento, v opozícii úspešný prístup, ale používa aj ako líder vládnej strany a je to kontraproduktívne. Matovič uráža nielen politických oponentov, ale aj partnerov, vrátane nominantov vlastného hnutia. V podstate je mu jedno, kto je nepriateľ a na koho zaútočí. Základom je zaujať a prezentovať sa ako bojovník, ktorý nám všetkých chce len to najlepšie, napriek širokému spektru neprajníkov.
Je preto falošné, zužovať vládnu krízu len na vzťah Sulíka s Matovičom. Matovič by bol v konfliktu s každým, kto by bol jeho „partnerom“.
(Status na FB 24. júla 2022)