Analytik Ján Cingel v štúdiu JOJ 24 hovoril o situácii v Gruzínsku v súvislosti s rokovaním parlamentu o zákone o „zahraničných agentoch“, ktorý by umožnil vláde aktívnejšie sledovať mimovládky, médiá apod., ktoré majú viac ako 20 percent príjmov zo zahraničia.
Okrem iného povedal: „…obava mimovládnych organizácií, že sa štátne inštitúcie usilujú získať posilnené právomoci, aby mohli pevnejšie kontrolovať mimovládne organizácie, ktoré aktuálne sú najhlasnejšou, alebo najkredibilnejšou opozíciou v Gruzínsku, pretože politická opozícia je značne rozštiepená, polarizovaná a ešte aj medzi sebou sa moc nemusia, niektoré tie opozičné strany…“ (cca 5:00 – 5:30).
A v tom je práve podstata problému. Pokiaľ sa do politického súboja zapájajú aktéri, ktorí z hľadiska podstaty svojej existencie nie sú politickou silou a ktoré sú okrem iného výraznou mierou financované zo zahraničia, je to deformácia systému a je potrebné sa tomu brániť. Argument, že ide o podporu z partnerských, západných krajín, nie je až taký relevantný, pretože aj spriatelené krajiny môžu mať (a aj v majú) v mnohých oblastiach odlišné záujmy a toto im umožňuje netransparentne a pomimo systému uplatňovať svoj vplyv a realizovať svoje záujmy.
No a označiť mimovládne organizácie sa „najkredibilnejšiu“ opozíciu vyvoláva otázky, či tu skutočne ide o demokratickú formu vlády, alebo len o presadzovanie určitých záujmov pod maskou demokracie.
(Status na FB 5. mája 2024)
