Neúspech slovenských športovcov na olympiáde sa často prezentuje ako vyjadrenie komplexnejšieho problému zlyhávania štátu v mnohých oblastiach fungovania spoločnosti. Pôsobí to logicky a samozrejme to slúži aj ako nástroj politického boja a vzájomného obviňovania zo zlyhania pri správe vecí verejných. Športový redaktor Stanislav Ščepán z počas záverečného ceremoniálu olympiády povedal: „Nie je to zrkadlo športu, ale celej slovenskej spoločnosti. Ak to nefunguje v ekonomike, zdravotníctve, školstve, prečo by malo v športe…“ (Pozri aj TU)
Tak, ako to často býva, zjednodušené videnie faktov a súvislostí nemusí úplne zodpovedať realite. Krajina, ktorá na olympiáde skončila ešte horšie ako Slovensko a nezískala ani jednu medailu, je Fínsko, pričom je v mnohých aspektoch považovaná za jednu z najvyspelejších na svete. Fínsko získalo olympijskú medailu na každej olympiáde od roku 1908 – a teraz nič. A podľa všetkého fínska spoločnosť funguje lepšie ako naša, ale výsledky taktiež neboli. Fínsky portál YLE uvádza, že to „… vyvolá rôzne otázky vrátane vládneho financovania, o tom, ako Fínsko riadi a propaguje vysokovýkonné športy, ako aj o klesajúcom záujme mladých ľudí o fyzickú aktivitu.“ Samozrejme, že je to aj o politike, ale nielen o nej…
A je potrebné aj dodať, že na jednej strane je pre mnohých športovcov olympiáda vrcholom kariéry podloženej obrovskou drinou a sebadisciplínou. Súčasne sa na olympiáde sa nájde priestor pre niečo také, aké bolo toto vystúpenie austrálskej „športovkyne“ v novej olympijskej disciplíne Breaking (break dance). To len ukázalo mnohým iným exotom, že nie je potrebné tvrdo pracovať, ale stačí byť v správnom čase a správnom mieste dostatočne vyšinutý a ste svetovou hviezdou. Toto bola dehonestácia olympiády a skutočných športovcov. Pozitívne je, že táto disciplína nie je na programe olympijských hier v Los Angeles v roku 2028.
(Status na FB 14. augusta 2024)
