Zastávam názor, že správna dezinformácia je niečo ako mozaika. Nie je to nejaký názorový úder, ako napríklad, že slepé črevo je centrom myslenia, ale postupné, nenápadné podsúvanie účelových informácií, ktoré v konečnom dôsledku vytvárajú falošný obraz sveta. Dobrý príkladom tohto prístupu je formovanie obrazu Daniela Lipšica ako niekoho, kým v skutočnosti nie je a nikdy nebol.
Denník N je pohoršený novým pracovným zaradením Daniela Lipšica na generálnej prokuratúre a píše: „Lipšic, ktorý sa celý život venoval trestnému právu, očakával, že bude odstavený na útvar, kde v ňom nebude môcť pokračovať, čo sa potvrdilo.“ Takže, ako to v skutočnosti vyzeralo s tým celoživotným venovaním sa trestnému právu u Lipšica?
Wikipedia, ako ja ďalšie zdroje uvádzajú, že Daniel Lipšic sa narodil v roku 1973 a do roku 1994 študoval. V rokoch 1996 – 1997 bol riaditeľom projektu konkurzného práva v Poradenskom stredisku pre slovenské podniky a banky. Počas základnej vojenskej služby (1997 – 1998) pôsobil na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Prešove. Následne bol v období rokov 1997 – 1998 členom Rady expertov Inštitútu konkurzného práva. V advokátskej kancelárii Valko & Partners pracoval v roku 1998 a neskôr od 1. apríla do 15. októbra 2002.
Od roku 1998 bol v politike. Najskôr ako vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti SR (1998 – 2002). V rokoch 2002 – 2006 bol ministrom spravodlivosti, v rokoch 2006 – 2010 bol poslancom NR SR a v rokoch 2010 – 2012 bol ministrom vnútra. V rokoch 2012 – 2017 bol opäť poslancom NR SR a po nešťastnej dopravnej nehode sa vzdal poslaneckého mandátu. Potom sa skutočne začal venovať právnej praxi až do roku 2021, keď bol zvolený za špeciálneho prokurátora.
Z toho stručného prehľadu je zrejmé, že Lipšic sa prevažnú väčšinu svojho života venoval politike. Súčasťou jeho politického života bolo aj trestné právo, ale rozhodne to nebolo jeho výsostné zameranie a nejaká úzka špecializácia na túto oblasť. Napríklad aj vo svojom životopise ako ministra spravodlivosti si sám uvádza, že počas postragduálneho štúdia „sa zdokonaľoval v odbore ústavného práva“, alebo že bol členom Rady expertov Inštitútu konkurzného práva.
Taktiež jeho uvádzaná publikačná činnosť ako – „Dvojkomorový parlamentný systém“; „Ústava Európskej únie: áno či nie?“; „Slušné Slovensko potrebuje lídra“; nevykazuje známky špecializácie v tejto oblasti.
Vnímanie pôsobenia Daniela Lipšica vo verejnom živote je veľmi rôznorodé, a tak to je aj v poriadku. V poriadku ale nie je, akým spôsobom sa aktivisti v Denníku N pokúšajú účelovo prispôsobovať realitu svojmu videniu sveta. Daniel Lipšic nie je žiadny celoživotný bojovník za spravodlivosť, ktorý svoj život zasvätil trestnému právu. Prevažnú časť svojho života sa venoval politike, jeho odchod z nej bol vynútený okolnosťami a to, že ho bývalá vládna koalícia inštalovala do pozície špeciálneho prokurátora, sa spätne ukázalo ako chyba. Lipšic totiž aj v tejto funkcii zostal tým, čím bol a je – politikom a aktivistom.
(Status na https://romanlaml.blog.pravda.sk/ 18.marca 2024)
