Už tretí rok po sebe nás čakajú zvláštne Vianoce. V minulom roku, ale najmä v roku 2020, boli tieto sviatky naplnené obavami zo šíriacej sa epidémie kovidu s odporúčaním nenavštevovať sa. Tento rok sa zasa vianočné sviatky nesú v znamení pokračujúcej devastačnej vojny na Ukrajine.
Veľmi by som si želal, keby aspoň počas vianočných sviatkov, či už tých, ktoré nastupujú zajtra večer alebo tých pravoslávnych, ktoré sa podľa juliánskeho kalendára začnú až o dva týždne neskôr, sa nielen na Ukrajine, ale všade vo svete, kde sa bojuje, zastavila, či aspoň prerušila ničivá vojnová mašinéria a nezmyselné krviprelievanie.
Keď to počas prvých Vianoc prvej svetovej vojny v roku 1914 dokázali francúzski a nemeckí vojaci, ktorí si dokonca v zákopoch vymieňali jedlo a pálenku, malo by to byť možné aj teraz.
Vianoce nemôžu byť iba o štedro prestretom stole, ktorý sa zohýba pod ťarchou kapra, šalátu, kapustnice, či rezňov, ani o vianočnej jedličke, pod ktorou je kopa rôznych darčekov. Vianoce by mali byť najmä o hľadaní mieru a pokoja v našich dušiach a v našich srdciach.
Prepáčiť jeden druhému a odpustiť najmä tým, ktorí si to podľa nás nezaslúžia, lebo nekonajú podľa našich predstáv alebo nemyslia si to, čo si myslíme my, to je v tento sviatočný čas najdôležitejšie. Dávajme zo seba to najlepšie a hľadajme to aj v druhých. A ideálne: neprestávajme s tým ani po Vianociach.
Pokojné a láskou naplnené vianočné sviatky prajem všetkým mojim priateľom, známym, či neznámym, ale aj všetkým ľuďom dobrej vôle.
(Status na FB 24. decembra 2022)
