Mesto Banská Štiavnica a jeho primátorka Nadežda Babiaková dostali dnes od vlády nielen ďalšie sľuby, ale konečne aj prvé konkrétne peniaze na záchranu historických budov, ktoré boli viac alebo menej poškodené marcovým požiarom.
Vláda totiž priamo na svojom zasadnutí v Štiavnici rozhodla o vyplatení 11 miliónov eur na odstraňovanie škôd, sanáciu budov, dočasné strechy a podobne. Peniaze budú údajne uvoľnené hneď v rámci rozpočtového opatrenia, z ktorých priamo mestu pôjdu štyri milióny a ostatok pre potreby dvoch budov – banského archívu a banského múzea, ktoré patria pod ministerstvo vnútra, respektíve ministerstvo životného prostredia.
Vláda inak konať ani nemohla. Pomôcť Štiavnici v situácii, keď túto perlu slovenských miest zasiahol taký ničivý požiar, bolo doslovne jej psou povinnosťou, najmä ak do týždňa od požiaru dostala od primátorky detailnú správu s vyčíslením predbežných škôd odhadovaných zatiaľ na cca 30 miliónov eur.
Podľa Hegera je dnešných 11 miliónov iba prvou pomocou a nasledovať budú ďalšie čiastky v súlade s pokračujúcim vyčísľovaním škôd a po odpočítaní príspevkov z poistného krytia. Finančnú pomoc sľúbil aj pre súkromné domy a preventívne opatrenia. No uvidíme, najmä vzhľadom na to, že na väčšinu z týchto opatrení bude musieť prostriedky zabezpečiť vláda, ktorá vzíde už zo septembrových volieb.
Nechápem ale, že na polhodinovej tlačovej konferencii sa ani premiér a ani prítomní ministri nezmienili o tom, že by aspoň na ďalšie čiastky pomoci chceli využiť štrukturálne fondy EÚ. Pritom s ich čerpaním má táto vláda obrovské problémy a hrozí nám, že významná časť z nich prepadne.
Do úvahy pritom prichádzali aj nevyužité fondy z rokov 2013 – 2020, ktoré sa musia vyčerpať do konca roka, inak prepadnú, ale aj prostriedky zo súčasného finančného obdobia. Sám som o týchto možnostiach rokoval v Bruseli tri dni po ničivom požiari s komisárkou EÚ pre kohéziu Elisou Ferreirou, ktorá mi jasne deklarovala, že tak technická príprava obnovy, ako aj samotná rekonštrukcia bude môcť byť preplatená z eurofondov, ak o to vláda požiada.
Prečo vláda nechce túto pomoc financovať z fondov EÚ, ale radšej na odstraňovanie škôd, dočasné strechy, prípravu projektov a začiatok obnovy použije štátny rozpočet?
Pritom je jasné, že práve na projekty, ktoré by sa zrealizovali do konca roka, by mohli byť využité nevyčerpané prostriedky z predchádzajúceho finančného obdobia, o ktorých časť určite prídeme. Samotná renovácia, ktorá môže totiž potrvať roky (primátorka si dáva za cieľ dokončenia obnovy rok 2025), by tak logicky mala byť radšej financovaná z niektorého zo súčasných operačných programov.
(Status na FB 5. apríla 2023)
