Po krátkej dovolenke sa začalo dnes pre mňa v Štrasburgu dôležitými témami nabité plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu. Okrem rozhodovania o tom, akú úlohu vyčleníme v našej energetike jadru a plynu, alebo o tom, či budeme môcť už od budúceho roka platiť eurom aj v obľúbenom Chorvátsku, budú v mojom kalendári dominovať dve udalosti, spojené so Slovenskom a mojou rodnou Štiavnicou.
Zajtra najprv privítam skupinu ďalších svojich návštevníkov a budem s nimi a najmä s učiteľmi diskutovať o všetkom, čo ich na Európskej únii teší a trápi, aby sme v polovici dňa aj s primátorkou Banskej Štiavnice Nadeždou Babiakovou otvorili výstavu, venovanú nášmu mestu.
Banská Štiavnica, ktorej najväčšia sláva sa odohrávala v 18.storočí, sa do povedomia svetovej verejnosti dostala nielen striebrom a zlatom, ale najmä svojimi baníckymi prvenstvami, ako je napríklad prvé použitie pušného prachu na mierové účely alebo najkomplexnejší vodohospodársky systém s odvodňovacími štôlňami a tajchami.
A preto sa táto výstava asi nemôže ani volať inak ako Banská Štiavnica – mesto svetového dedičstva UNESCO a v štrasburskom sídle europarlamentu predstaví tentoraz aj diela akademického sochára Vladimíra Oravca. Osobitne sa teším aj na krátke vystúpenie štiavnického banského spevokolu, v ktorom mám veľa kamarátov.
Ak sa nemýlim, zajtra pôjde vôbec o prvú výstavu tohto druhu, ktorú v europarlamente umožnili europoslancovi spoluzorganizovať za posledné dva roky od začiatku kovidovej éry. Preto asi nemusím zdôrazňovať, aké náročné je a aké úsilie od môjho tímu vyžaduje túto výstavu inštalovať a vernisáž zajtra zorganizovať. V súčasnosti na tom robia deň a noc a za to im pekne ďakujem.
(Status na FB 4. júla 2022)