Nemálo ľudí na Slovensku, vrátane tých, čo sa považujú za súčasť elity, má podľa mňa problém s akceptovaním sociálno-kultúrnych faktov. Buď ich popierajú, alebo ich považujú za dôkaz zaostalosti celej spoločnosti. Považujú sa za avantgardu, povolanú spoločnosť zmeniť a modernizovať podľa svojich predstáv. (Už zase.) Pritom sa dostávajú do paradoxnej pozície. Napriek tomu, že sú zúriví kritici bývalého režimu, držia sa zároveň jeho najproblematickejšieho aspektu – presvedčenia, že spoločnosť treba modernizovať aj proti vôli jej členov. Tých, čo tejto elitárskej modernizácii zhora vzdorujú, označujú za zaostalých nepriateľov progresu a čoraz otvorenejšie formulujú požiadavky na ich perzekúciu alebo aspoň vyradenie zo spoločenského života. Namiesto trvalej kultivácie spoločenského diskurzu, preferujú okamžité a radikálne zmeny, vyvrátenie a prepísanie sociálno-kultúrnych faktov. Úplne pritom ignorujú historickú skúsenosť, že takéto sociálno-kultúrne inžinierstvo je málokedy úspešné a jeho výsledkom je skôr nárast rezistencie, než prijatie nanucovaných postojov a hodnôt. Ešte pred desaťročím som bol presvedčený, že tento fenomén je už len predmetom historického výskumu. Teraz musím konštatovať, že aj ja som bol naivný pokrokár.
(Status na FB, 22. septembra 2029)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008