Pojem štátu používame zo zotrvačnosti. Tomu, ako je definovaný v učebniciach a slovníkoch, v realite zodpovedá už len máločo. Štát je fakticky zredukovaný na vyššiu formu územnej samosprávy. Donedávna to ešte vyzeralo tak, že má aspoň určitú formu (tolerovanej) kultúrnej autonómie. Skúmanie technologicko-mocenskej konštelácie súčasnosti však vedie k poznaniu, že aj to je len ilúzia. V takejto konštelácii však nie možný ani právny štát. Ten by sa totiž musel opierať o ústavu, ktorá by bola aj vymožiteľná – štát by musel mať reálnu moc vynucovať jej ustanovenia, resp. chrániť práva a slobody, ktoré ústava priznáva občanom. Ani to však už neplatí. Čoraz častejšie sa nájde vyššia moc, ktorá mu v tom zabráni a presadí svoju vôľu. Vôľa ľudu, teda komunity občanov konkrétneho štátu, prejavená vo volebnom procese je braná úvahy, len keď potvrdzuje rozhodnutia vyššej moci. Kto by si pred 35 rokmi pomyslel, že boj za slobodu, demokraciu a ústavnosť (právny štát) skončí takto.
(Status na FB, 15. novembra 2025)
