Richard Sťahel: Keď to isté nie je to isté

Rozdiel medzi okupačnou a koloniálnou správou je len v tom, že prvým pojmom sa označuje vpád mocnosti do európskej krajiny, tým druhým to isté mimo Európy. Potláčanie odporu domorodcov, využívanie miestnych kolaborantov, zavádzanie legislatívy a jazyka intervenujúcej krajiny, ale hlavne drancovanie ekonomických a environmentálnych zdrojov takto ovládnutého územia je prakticky identické. Problém je len v tom, že Európania sa zväčša pohoršujú len nad okupáciou, teda ak sa to deje niekde v Európe. Ak sa to isté deje mimo Európy, nie je to dôvod na pohoršenie. Neraz sa to dokonca odbaví tvrdením, že je to nevyhnutné kvôli národným záujmom intervenujúcej európskej alebo severoamerickej mocnosti. A ešte sa zvykne spomínať civilizačná misia, lebo koloniálna mocnosť vlastne zaostalým domorodcom prináša pokrok a osvetu. Milióny mŕtvych domorodcov sú potom už iba nevyhnutná daň za tento pokrok. Mnohé Európske národy dokonca ešte stále s nostalgiou spomínajú svoje koloniálne impériá ako na zlatý vek svojich dejín a nie ako na obdobie štátom organizovaného zločinu, za ktoré by bolo vhodné vyplácať reparácie vykorisťovaným národom. Tak ako za podobné zločiny muselo poškodeným národom, ale aj jednotlivcom prakticky za to isté vyplácať Nemecko. A potom sa ešte aj Európania pohoršujú nad tým, že sú prakticky všade mimo kolektívneho západu považovaní za pokrytcov.
(Status na FB 25. júla 2022)