Kedysi klenot, dnes vo výpredaji: Vlastník košických oceliarní má najlepšie časy dávno za sebou. Toto bol podvod storočia a za to už mali byť niektorí ľudia odsúdení. O osude najväčšieho zamestnávateľa na východe krajiny sa rozhodne možno už onedlho. A to v Japonsku. Takmer 15 miliárd dolárov je cena, za ktorú sa Nippon Steel rozhodol kúpiť koncern U. S. Steel. Od ohlásenia nového majiteľa začala vláda rokovania s japonským Nippon Steel. Chce od tretieho najväčšieho výrobcu ocele na svete vedieť, aké má plány s košickými oceliarňami. Ministerka hospodárstva Denisa Saková a minister životného prostredia Tomáš Taraba preto dnes odleteli do Japonska.
V roku 2000 štát na čele s Dzurindom a Miklošom predal vtedajšie VSŽ za smiešnych 60 miliónov eur spoločnosti U. S. Steel a spoločnosť dostala k tomu veľmi dlhé daňové prázdniny, až do roku 2010. Daňové prázdniny sa vzťahovali na sumu 430 miliónov dolárov, no túto sumu prečerpali U. S Steel už v roku 2008 – daňové prázdniny sa im však skončili až v roku 2010.
V decembri 2023 sa naraz hovorí o predaji U. S. Steel. Japonská spoločnosť Nippon Steel sa dohodla rámci transakcie, ktorá oceňuje jej amerického rivala, na 14,9 miliardy dolárov, čo je najväčšia akvizícia japonskej skupiny v jej histórii!
Za súčasnú situáciu môže podľa premiéra Fica vláda Mikuláša Dzurindu. „Tá doslova a do písmena porozdávala štátny majetok,“ tvrdí Fico. Firmy, ktoré na Slovensko v tom čase prichádzali, iba vyťažili z lukratívnych podmienok a po ich vypršaní odchádzajú tam, kde je to pre nich výhodnejšie.
Uvedomujú si vôbec Slováci, že vďaka daňovým prázdninám U. S Steelu Košice prišlo Slovensko o stovky miliónov eur, a to nehovoríme o množstve zisku, ktorý sa z tejto fabriky vyviezol do USA? Američania pritom vôbec nemodernizovali výrobu, nakoľko práve ziskom z košickej oceliarne dotovali svoju domácu materskú spoločnosť. Tým pádom Američania vycicali, čo sa dalo, nechali fabriku zanedbanú a zostarnutú a porúčajú sa!
Dzurindovi jeho ,,americký sen“ nevyšiel. Príbeh americkej U. S. Steel v košických železiarňach sa začal po voľbách 1998. Dzurinda mal vtedy zariadiť, aby z podniku vyhnali Mečiarovych ľudí – a aby ho neovládli Rusi. Preto boli do hry zapojení Američania. Aby podporili prozápadné nastavenie Slovenska po voľbách 1998. A aby do železiarní zainvestovali a presadili sa na Slovensku ako strategický investor, ktorý to po pár rokoch nezabalí… Dnes, keď Američania balia kufre, je jasné, že Dzurindove naivné predstavy stroskotali. Narazili na realitu. U. S. Steel nepriniesol do Košíc ani rozsiahle investície z vlastného kapitálu, ani strategické či dlhodobé partnerstvo so Slovenskom. Neprišli sem investovať, ale zarábať. A dnes podnik bez problémov ponúkali Rusom, Ukrajincom a nakoniec Japoncom.
Problém je v tom, že záujem Američanov o Slovensko nebol poctivý, ale politicky motivovaný. Bola za tým snaha rozširovať NATO a prekresľovať tým sféry vplyvu. Všetko zariaďovala Dzurindova vláda v spolupráci s americkým veľvyslancom. Najskôr bolo dohodnuté, aby banky žiadali od VSŽ predčasné splatenie všetkých úverov. Také niečo nemôže prežiť žiadny priemyselný podnik v strednej Európe. Tak padli Rezešovci, VSŽ ovládli štátne banky. A potom prišlo niečo, čo by v každej slušnej krajine pomenovali ako podvod, ak by samozrejme nešlo o Američanov a ich záujmy. Špinavú robotu odviedla slovenská vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu. Áno, toho Dzurindu, čo to má na svedomí (a aj iné veci) a ktorý sa ešte minulý rok chcel dostať so stranou Modrí (0,27 %) do NR SR a opäť miešať slovenskú politiku. Voliči tomu ale zabránili. Teraz je tam náhrada za neho – Progresívne Slovensko s takými expertmi, ktorí nevedia napočítať ani do 30! Slovensko bolo našťastie uchránené od ich vládnutia.
(Status na FB 7. februára 2024, titulok SLOVO)
