Skončili sa nedeľné politické debaty, a tak mi dovoľte niekoľko vecných poznámok k tomu, čo v nich odznelo.
Začnem M. Šimečkom a jeho výmyslami, či skôr snahou o vyviňovanie sa, a to ohľadom tlaku opozičných poslancov či už priamo na Európsku komisiu, alebo rezolúcie proti Slovenskej republike. V prvom rade, barlička v podobe komisárky Jourovej je smiešna, nakoľko komisármi, komunikujúcimi s ministerstvom spravodlivosti, a teda so slovenskou vládou, sú komisár Didier Reynders (spravodlivosť) a Ylva Johannsonová (vnútorné záležitosti). Věra Jourová je mimo celej tejto agendy a jej primitívne vyhrážky prekračujú nielen rámec jej kompetencií, ale najmä jej schopnosti a objektívne danosti. Opozícia na Slovensku ju využíva ako svoju hlásnu trúbu na rôznych bezvýznamných konferenciách a v „rozhovoroch” pre médiá, ktoré jej cielene kladú otázky o Slovensku. M. Šimečka to musí vedieť a bez hanby zneužíva v debate toto dohodnuté divadlo.
Európska prokuratúra ani Európska komisia nemajú kompetenciu „pohroziť” členským štátom. Obe inštitúcie musia čakať na ukončenie legislatívneho procesu a následne, v prípade, že majú jasný dokaz, že je ohrozené právo EÚ, požiadajú členský štát o prípadnú úpravu. Taká je realita.
Je pre mňa neakceptovateľné, ako sa PS pokútne snaží vyvolávať hystériu nielen u nás na Slovensku, ale aj v európskych inštitúciách. Je to nehanebné a používajú na to rovnaký scenár, akým likvidovali Maďarsko či Poľsko.
A je to najmä „zásluhou” Progresívneho Slovenska, že proti Slovensku boli v končiacom sa legislatívnom období EP prijaté už dve nenávistné rezolúcie.
M. Šimečka rovnako vie, že to, čo predvádzajú v NR SR, by NIKDY v EP nemohli robiť. Žiadne obštrukcie. Debata trvá maximálne dve hodiny, a to, či niekto vystúpi s faktickou poznámkou, je výlučne na rozhodnutí predsedajúceho. V každom prípade sa striktne prihliada na čas, ktorý je na debatu stanovený.
Presne takto vyzerá ich falošná dvojtvárnosť.
K debate T. Tarabu s V. Remišovou snáď len toľko, že to bola najneúspešnejšia členka všetkých tých „vlád”, ktoré tu boli od 2020 do 2023. Okrem trápneho pexesa, hesla do vlastného počítača či opakovanej neschopnosti povedať, aká je výška daní na Slovensku, sa vlastne ničím iným neprejavila. Z úradu jej postupne všetci odborníci odišli, nikto s ňou nevydržal spolupracovať. Aha, ešte sa kvôli nej rozhádali vtedajšie koaličné poslankyne za SaS a jedna z nich preto druhý raz SaS „opustila.”
Ona sama sa vrátila do OĽaNO, z ktorého predtým odišla k A. Kiskovi, aby následne – keď sa stala predsedníčkou Za ľudí – od nej postupne všetci odišli. Skóre svojho predsedníckeho úspechu ukončila pekným číslom: dvaja poslanci. Kto sa v týchto „odídeniach a návratoch” ešte vyzná, tomu blahoželám.
Ísť debatovať o čomkoľvek s V. Remišovou je absolútna strata času.
Takže, Denise Sakovej a Tomášovi Tarabovi dnes patrí poďakovanie za ich profesionálne zvládnuté vystúpenia.
(Status na FB 4. februára 2024, titulok SLOVO)
