Vážim si každú politickú stranu. Aj tú koaličnú, aj tú opozičnú. Každá politická strana vzniká a pôsobí v parlamente či mimo neho vďaka voličom, občanom SR, ktorí ju volili, ktorí ju podporujú. Nevážiť si politickú stranu teda znamená nevážiť si vlastných spoluobčanov, niekedy možno susedov, ba aj príbuzných – a to hrdým Slovákom, občanom Slovenska a Slovensku nesvedčí.
Ale nesúhlasiť s činnosťou politickej strany, s činnosťou jej lídrov je možné, ba dokonca v demokracii aj nutné. Z toho dôvodu je skutočne len ťažko pochopiteľné, ba dokonca určitým spôsobom aj zvrátené, pokiaľ lídri PS, ale aj lídri iných politických opozičných strán, vrátane p. Korčoka, tvrdia, že prezident republiky by mal byť protiváhou vládnej koalície.
Prezident republiky predsa nemôže byť priateľom či nepriateľom koalície či opozície, musí byť prezidentom všetkých občanov a vyslovený nezmysel, že by mal byť protiváhou alebo akýmsi politickým rivalom vlády, demokraticky zvolenej občanmi SR, je zjavná neúcta k vlastným spoluobčanom.
Prezident môže vrátiť s výhradami, nie z politického nepriateľstva k Národnej rade SR, zákon, pokiaľ je toho názoru, že je nedostatočný alebo má nejaké právne nedostatky. To je v poriadku. Ale nesmie to byť z nepriateľstva k vláde, prípadne parlamentu, v ktorom má vláda väčšinu. Prezident môže po zverejnení zákona v Zbierke zákonov podať sťažnosť na Ústavný súd SR. To je tiež v poriadku. Lepší by však bol pojem „predložiť Ústavnému súdu SR na posúdenie, či je taký zákon, prípadne jeho časť, v súlade s Ústavou SR alebo v súlade s Ústavou SR nie je“.
Už len samotný pojem „podať sťažnosť“, „sťažovať sa“, evokuje akýsi nepriateľský postoj k parlamentu.
Poznáte niekoho, kto by nebol rád, aby bol výsledok jeho práce predložený na odborné posúdenie, či je dobrý alebo zlý? Asi nepoznáte. Iba ak politikov, ktorí si osobujú právo byť neomylní. Určite tiež nepoznáte nikoho, žiadny kolektív či osobu, ktorá by sa v živote alebo vo svojej práci nepomýlila a nebola šťastná, keď niekto takýto omyl prípadne napraví.
Táto niekedy „neomylnosť“ politikov vychádza z toho, že od vzniku nášho Slovenska každý víťaz volieb tvrdí: „Vyhraj voľby a môžeš všetko!“ A to nie je dobré. Možno raz príde a musí prísť čas, keď heslom politikov bude: „Vyhraj voľby a nemôžeš všetko!“ Ale na to politik potrebuje určitý politický rozhľad, veľkorysosť a pochopenie aj tých občanov, ktorí ho nevolili a aj určitý stupeň rozumovej vyspelosti.
I. Korčok a strany, ktoré ho podporujú, sa jednoznačne vyjadrujú, že musí byť protiváhou vlády. A to nie je dobré. Predpokladám, že pokiaľ bude P. Pellegrini úspešný v druhom kole prezidentských volieb, nebude zastávať ten istý názor, ako I. Korčok. Bolo by to totiž to isté zlo, len v opačnom garde.
A čo s hlupáčikmi, ktorí pre vlastnú neschopnosť nedokážu nič iné, len na sociálnych sieťach útočiť, byť vulgárni a neschopní vecnej a slušnej diskusie, často z pozadia platenými politikmi? Asi posúdiť, či sú väčší hlupáčikovia ako tí, ktorým slúžia.
(Status na FB 24. marca 2024)
