To, čo dnes na tlačovej konferencii s Robertom Ficom hovoril Marco Rubio, bolo učebnicovo demagogické. Vyhlásil, že sa očakáva, že každá krajina bude a má konať vo vlastnom národnom záujme a že presne tak budú konať aj Spojené štáty. Na prvé počutie to znie ako triviálna pravda, takmer ako zdravý rozum, ale v praxi je to tvrdenie úplne prázdne a zavádzajúce.
„Národný záujem“ nikdy neexistuje vo vákuu, pretože svet nie je súbor izolovaných štátov, ktoré si paralelne sledujú svoje ciele bez toho, aby do seba narážali. Národné záujmy sa nevyhnutne dostávajú do konfliktu. A práve vtedy sa ukáže, čo toto heslo naozaj znamená.
V momente, keď sa národný záujem menšej alebo slabšej krajiny dostane do rozporu so záujmom USA (alebo inej veľmoci), prestáva platiť oná romantická predstava rovnosti záujmov. Geopolitická realita je iná než táto abstraktná fráza, totiž americký „národný záujem“ má prostriedky, moc a kapacitu presadiť sa. A presadí sa, pretože je podporený ekonomickou, vojenskou a politickou silou.
Takže neverme takýmto výrokom, ktoré sa tvária ako univerzálny princíp, no v skutočnosti legitimizujú nerovnosť moci. Hovoriť, že „každý nech koná vo svojom záujme“, je veľmi pohodlné, keď ste krajina, ktorá má schopnosť svoj záujem vynútiť aj proti vôli iných. Pre väčšinu sveta to však nie je opis reality, ale len pripomienka vlastnej bezmocnosti.
(Status na FB, 15. februára 2026, titulok Slovo)
