V poslednom období sa mi na sociálnych sieťach začali objavovať reklamy na luxusné zájazdy do Antarktídy: lety súkromnými lietadlami, pobyty na lodiach a ľadoborcoch s nadštandardným vybavením a službami, kajuty väčšie než bežná hotelová izba. Obrázky ukazujú vysmiatych pohodlných turistov, s pohárom šampanského v ruke, prezentujúcich Antarktídu ako prémiovú destináciu pre komfortné cestovanie. Verím, že na takomto marketingu je niečo zásadne nesprávne a vyvoláva to vo mne okrem znechutenia aj otázky o tom, ako pristupujeme k jednému z posledných relatívne neporušených prostredí na Zemi.
Antarktída historicky nebola miestom masového turizmu práve kvôli svojej extrémnej nehostinnosti, izolovanosti a ekologickej citlivosti. Bola dostupná najmä vedcom a malému množstvu expedícií, ktorých cieľom bol výskum, nie spotreba alebo zábava.
Dnes však dochádza k výraznému nárastu záujmu. Podľa údajov IAATO navštívilo Antarktídu v sezóne 2024/2025 približne 100 000 ľudí. Hoci to nie je číslo porovnateľné s bežnými turistickými destináciami, ide o historicky najvyšší počet návštevníkov. Turizmus v Antarktíde je síce prísne regulovaný: všetok odpad musí byť vyvážaný, turisti nesmú nič zanechať, vybavenie sa musí dezinfikovať, návštevy lokalít sú limitované a operátori sa musia riadiť detailnými environmentálnymi protokolmi. Napriek tomu výskumy opakovane potvrdzujú, že existuje riziko prinesenia cudzích druhov, ktoré sú nebezpečné pre lokálne ekosystémy, v osobných veciach turistov sa často nájdu stovky semien či mikroskopických organizmov. Významná je aj uhlíková stopa: priemerný návštevník vyprodukuje približne 3,5 tony CO₂ len počas cesty, čo zodpovedá ročným emisiám priemerného človeka v niektorých krajinách.
Čo ma však najviac vyrušuje na reklamách na luxusné antarktické pobyty, je spôsob, akým je cestovanie propagované. Prezentácia Antarktídy ako luxusného produktu normalizuje predstavu, že aj najcitlivejšie miesta planéty sú dostupné na spotrebu, ak si za to človek zaplatí. Luxus a komfort, ktoré sú dnes často vnímané ako meradlá kvality života, tak formujú aj naše očakávania voči destináciám, ktoré by mali mať úplne iný status. Pred rokmi som si sama prezerala ponuky expedícií na ľadoborcoch. Samozrejme, kvôli cenám, ktoré sa pohybovali v desiatkach tisíc eur, bol takýto druh zážitku pre mňa úplne nedostupný. Ale dnes sa zamýšľam nad tým, či bola takáto túžba „čistejšia“, alebo menej problematická, keď bola dostupná len malej skupine ľudí? Nie. Exkluzivita sama osebe nerobí návštevu etickou. Kľúčové je, že náš prístup k Antarktíde je tu formovaný logikou turizmu a trhu a táto logika môže byť problematická aj vtedy, keď sa netýka miliónov ľudí.
Zásadná pointa teda je, že aj prísne regulovaný turizmus, prezentovaný ako „bezpečný“, prenáša na kontinent hodnoty, ktoré sú s ním v rozpore: pohodlie, estetizáciu, komodifikáciu. Takýto rámec mení význam samotnej Antarktídy. Z vedecky významného a ekologicky výnimočného priestoru sa stáva produkt určený pre spotrebiteľov. Niektorí filozofi, ako Martin Heidegger a Hannah Arendtová, upozorňovali, že moderná civilizácia stráca schopnosť vnímať svet ako niečo, čo má vlastnú hodnotu. Keď sa príroda začne chápať ako súbor objektov určených na spotrebu, je to symptomatické pre širší civilizačný posun: od úcty k prostrediu k dominancii a vlastníctvu.
Tým, že bola Antarktída dlho neprístupná, symbolizovala niečo podstatné: pripomínala nám, že človek nemusí prekročiť každý horizont. Existujú priestory, ktoré sa majú skôr kontemplovať než konzumovať. Dnes však vidíme, ako sa tieto predstavy rozplývajú. Súkromné spoločnosti sa predbiehajú v tom, ktorá zabalí poslednú nedotknutosť planéty do elegantného balíčka pre „dobrodruhov“, ktorí hľadajú nie dobrodružstvo, ale zážitok s garanciou komfortu. Luxus si dokonca prisvojuje aj ľadovce. Antarktída sa mení na kulisu pre marketing.
Kapitalizmus nemá prirodzené hranice, nerozlišuje medzi miestami vhodnými na rozvoj a tými, ktoré by mali zostať mimo trhu. Všetko sa môže stať produktom, pokiaľ je o to záujem a pokiaľ to možno predať. V tomto zmysle nie je prekvapujúce, že si našiel cestu aj do Antarktídy.
(Status na FB, 24. novembra 2025)
