
Kedysi dávno, počas štúdia angličtiny som narazil na jedinečný prístup Benjamína Franklina k rozvíjaniu jeho dobrých ľudských vlastností. Cieľavedome pracoval na zlepšovaní svojho charakteru a svojím prepracovaným systémom pestovania cností inšpiroval mnohých ľudí po celom svete. Škoda, že nie všetkých a najmä nie v Amerike. Po celom svete sa zo západu ako mor rozšírila chamtivosť. Ako je možné, že to zašlo tak ďaleko a chamtivosť dnes hrozí ľudstvu Apokalypsou?
Na začiatku formovania každého jedinca stojí hrabivosť ako prirodzený mechanizmus prežitia, ako prirodzená túžba zhromažďovať zdroje a majetok. Táto snaha môže byť prejavom ambície, zodpovednosti a plánovania do budúcnosti, ak je zvládnutá – ak sa robí eticky a so zreteľom na druhých – ak neškodí druhým. Nezvládnutá hrabivosť sa stáva chamtivosťou. Chamtivec hromadí majetok a peniaze s nasadením svojich zlých ľudských vlastností – korumpuje, upláca, zneužíva moc, škodí druhým, klame, kradne a ak necíti následky, pokračuje v stále väčších zlyhaniach a nakoniec aj vraždí. Všetko pre vlastný prospech a bez ohľadu na potreby druhých a etické princípy. Tieto sklony k morálnemu úpadku sú dnes obrazom aj našej spoločnosti. Vo svete sa dnes chamtivosť stala hlavnou hybnou silou všetkých krutých a neľudských činov – stala sa dominantnou motiváciou a v honbe za mocou a majetkom vedie k podvodom, vraždám a približuje nás k vojne, ktorá môže byť posledná.
Dnes nám chýbajú vzory ako Franklin, navyše všade dookola sa propaguje a popularizuje zlo, chamtivosť sa považuje za úspech a dobré príklady správania sa dnes už nenosia. Tak ďaleko sme dospeli. Pri rozvíjaní dobrých ľudských vlastností by sme mali viesť seba a svoje deti k rozlišovaniu medzi zdravým zabezpečovaním potrieb a deštruktívnou túžbou po moci a majetku. Pestovať empatiu, zdieľanie a pochopenie pre druhých už od detstva a posilňovať takú kultúru zodpovednosti a spravodlivosti, v ktorej sa chamtivosť nepovažuje za úspech.
(Status na FB, 19. decembra 2024)