Vo všeobecnosti platí, že žiadna vláda nemôže byť lepšia ako ľudia, ktorých zastupuje. Ľudia nedôverujú politickým elitám, lebo majú pocit, že všetci kradnú a nikto im nepomáha. Sú za tým korupčné kauzy, nesplnené sľuby, slabý výkon úradov a inštitúcií obsadzovaných protekčne stranícky alebo rodinkársky. Volí sa menšie zlo podľa toho, na ktorej strane ľudia stoja. Prvú skupinu tvorí staršia generácia a ľudia závislí od stability systému, ktorí volia menšie zlo, aby zabránili horšiemu. Druhú tvoria mladší, tiež sklamaní z opakovaných sľubov bez výsledku a tiež volia menšie zlo, lebo títo sú hrozní, ale tamtí by boli katastrofa. Spoločným menovateľom je menšie zlo. V čitateli je kvalita elít. Keďže ani jedna skupina elít nepreferuje pri vládnutí meritokraciu ani líderstvo, ale pestuje korupciu a klientelizmus, výsledok je rovnako podpriemerný – každá vláda je produktom rovnako ľahostajnej, cynickej, hlboko rozdelenej a občiansky nezodpovednej spoločnosti. Všetci sme príslušníkmi „slabej spoločnosti“ – spoločnosti neschopnej konať spoločne, vzájomne si dôverovať a zmysluplne medzi sebou komunikovať. V takej spoločnosti sme ľahko manipulovateľní. Chýbajú nám občianske cnosti, ktoré robia z človeka aktívneho a zodpovedného člena spoločnosti. Cnosti, ktoré sú základom dobre fungujúcej republiky (to tvrdil Aristoteles aj Cicero). Zodpovednosť a rešpekt k pravidlám, angažovanosť, solidarita a spravodlivosť, tolerancia, schopnosť spolupráce a bdelosť – odolnosť voči manipulácii. Silné občianske cnosti produkujú kvalitnejších politikov, nulovú toleranciu korupcie, vyššiu stabilitu a dôveru, vyššiu politickú kultúru a dlhodobé plánovanie na základe spoločnej vízie. Silná spoločnosť si volí vládu ako správcu spoločnej budúcnosti na rozdiel od slabej, v ktorej vláda (okrem kšeftov) funguje ako hasiči kríz a sklamaní. Je tu ešte jedna vec. Občianske cnosti vyrastajú z osobných cností jednotlivca a ak človek nemá vnútornú integritu, len ťažko sa stane zodpovedným občanom. Poriadkumilovnosť, poctivosť, pracovitosť, odvaha, pokora, sebadisciplína, rešpekt, empatia atď. sú morálne cnosti bez ktorých jednotlivec nedokáže konať v prospech druhých, lebo v ňom vždy zvíťazí pokušenie a chamtivosť. Príkladom pestovania cností, o ktorom som už viackrát hovoril, je Benjamín Franklin a ak máte záujem dozvedieť sa, ako to robil, nájdete to tu: https://sk-forum.sk/wp-content/uploads/2025/08/cnosti.pdf. Pyramída cností, na ktorej vrchole je dobrá vláda, stojí a padá na osobných a občianskych cnostiach každého z nás. Štát nie je o nič lepší než priemerný charakter jeho občanov. Vláda nikdy dlhodobo neprekročí morálnu úroveň spoločnosti, ktorá ju zvolila.
(Status na FB, 4. augusta 2025)
