Ľubomír Plai:  Bomby ako konzumné impulzy


Začnú nám chamtivci namiesto konzumných impulzov sypať na hlavu rovno bomby? Nič nie je dôležitejšie ako to, že USA napadli Irán? Nič pozitívne sa vo svete nedeje, alebo sa o tom len nehovorí? Viete, že sme ako ľudstvo urobili krok k zásadnej ochrane oceánov tým, že pripravená zmluva má už 50 zo 60 ratifikácií potrebných na to, aby platila globálne? Alebo vďaka koordinácii prísnych opatrení pokleslo v prvom kvartáli 2025 odlesňovanie v amazonských pralesoch o 54 %. Prijali sme tiež na planéte politické aj finančné opatrenia na ochranu horských ľadovcov, ktoré zásobujú 70 % sladkej vody na planéte. Ako symbol globálnej jednoty sa v rámci 11. ročníka Medzinárodného dňa jogy (21. b6.) zúčastnilo na podujatiach v 100 000 lokalitách po celom svete vyše 20 miliónov ľudí, ktorí spájajú duševné zdravie s ochranou prírody. Zaujímavým príkladom, ako technológia dokáže otvárať dialóg tam, kde mocenské štruktúry zlyhávajú, je umelou inteligenciou asistovaný dialóg, ktorý prebieha od roku 2024 a Izraelci a Palestínčania v ňom dostávajú „AI návrhy kompromisov“ v oblastiach ako hranice, bezpečnosť, právo na návrat, Jeruzalem a pod. Keď AI navrhla dohodu (účastníci nevedeli, či je to návrh AI alebo inej strany) na oboch stranách s návrhom na 84 % súhlasili. Ochota na mier teda existuje, len namiesto vojnových štváčov potrebuje mierový proces dôveryhodný kanál na riešenie konfliktov.

Ak je nádej naša najsilnejšia zbraň, musí existovať niečo povzbudivé, čo potvrdí, že ľudskosť dokáže poraziť chamtivosť. Ukazuje nám to príroda, len my to nevidíme. Les nepozná hranice, rieka nepozná národnosti. Príroda nás učí, že všetko, čo v prírode prežíva, sa prispôsobilo spolužitiu, nie dominancii. Že sme na sebe navzájom závislí a v záujme vlastného prežitia musíme kooperovať. Ak sa k prírode správame ako k partnerovi a nie ako koristi, učí nás tomu istému aj vo vzťahu medzi ľuďmi a národmi. Pre prírodu platí, že si berie iba to, čo potrebuje a ekosystém si to vyžaduje. Včely nezhromažďujú med do nekonečna, keď majú dosť, zastavia zber. Často zabúdame, že keď odčerpáme príliš veľa vody, studňa vyschne, keď vyrúbeme príliš veľa stromov, pôda sa rozpadne. Stromy potrebujú roky, kým vyrastú a „dozrejú“. Následky chamtivosti sa nám vracajú ako výstraha – tak vzniká biologická spätná väzba, ktorú ignorujeme.

Ľudská chamtivosť sa časom „vypracovala“, máme na ňu systém, ktorý má aj svoje pomenovanie a živí sa nekontrolovateľnou rýchlosťou, súťaživosťou, nenásytnosťou, hromadením čohokoľvek, korumpovaním, podvádzaním, kradnutím, vraždením. Je to cesta do pekla. Prehliadame na nej suchá, povodne, zemetrasenia a iné prírodné javy, ktoré nám pripomínajú, že nie sme pánmi sveta. Tak rastie majetok a moc tých, ktorí si pyšne myslia, že pánmi sveta sú a denne nás zasypávajú konzumnými impulzmi. Lenže v prírode rastie len to, čo má čas. Zdá sa, že nám ho na to, aby sme dozreli, už veľa nezostáva. Arogantným chamtivcom, ktorí nás vlečú do vojny, chýba pokora. Chýbajú im prechádzky v prírode.

(Status na FB, 22. júna 2025)

(Celkovo 153 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525