Aj vám sa zdá, akoby tu naša všetkému rozumejúca, každému pomáhajúca a médiami hladkaná najlepšia vláda všetkých čias nikdy ani nebola? Ona normálne zmenila skupenstvo. Toľko ju ofukovali, že sa nám rovno pred očami vyparila – kdesi na opozičné pomedzie. Ako „bublifuk“. A zrazu rétorika „My nič – to všetko covid, to všetko vojna“.
Tri roky hrôzy, očkovaciaho teroru, potláčania základných ľudských práv a ohýbania demokracie si však vymazať z pamäte nedáme. Ani keby drahí a vševediaci ministri a ministerky veľmi chceli.
Ostali po nich obrovské pomníky: hlboko frustrovaná spoločnosť, vybrakovaná a nefunkčná armáda, deficit, aký Slovensko nepamätá, krvácajúce zdravotníctvo, rozviazané a zašpinené ruky polície, servilné mainstreamové médiá, zmätočná súdna mapa, stále dvojciferná inflácia, plazivá chudoba a babrácky imidž…
Ja viem, ťažký, veľmi ťažký je batoh zodpovednosti za takýto politický debakel.
Ale my občania máme dobrú pamäť. Najmä na čertovské kúsky spasiteľov typu Igiho, Eda, Ričiho, Jarina, Verony, Mariši, Borisa a všetkých parlamentných baránkov a im podobných ovečiek v koaličnom košiari – hašterivých do krvi, ale štedro platených z našich peňazí.
Ešteže máme cez leto pokoj. Že nám chutí nedeľný obed bez „sadomaso“ televíznych diskusií.
(Status na FB 17. júla 2023)
