(Národná hrdosť 2-krát do roka …?)
Už 30 rokov si históriu Slovenska píšeme a tvoríme každý deň. Všetci. Jednotlivec, národ i štát. Berieme to ako samozrejmosť. Ale písať históriu perom dnešnej doby je zložité a náročné.
Prekážok – vrátane ľahostajnosti a ignorantstva v hlboko rozdelenej, znepriatelenej a konfliktnej spoločnosti – je veľa. Žijeme nielen vo vážnej hospodárskej a politickej kríze, ale aj kríze hodnotovej. Liberalizmus sa posilňuje a požiera svojho stvoriteľa – demokraciu.
Rúcajú sa hodnoty, na ktorých budovali Slovensko naši otcovia, dedovia. Hodnoty, za ktoré platili bolesťou, utrpením i krvou a za ktoré boli schopní položiť svoje životy. Prečo? Lebo to bolo potrebné, lebo boli odvážni.
Dnes sa za hodnoty ako ľudskosť, vlastenectvo, národ či hrdosť na rodnú zem neumiera.
Dnes iba vyšli z módy. Byť hrdý a trochu to preukázať, je módne iba raz do roka, keď Slovensko vyhráva na hokejových majstrovstvách sveta, alebo znie slovenská hymna na lyžiarskych svahoch Svetového pohára za víťazstvo Petry Vlhovej.
Dnes dokonca mnohí slovenskí politici sú schopní hodinu rečniť a stále hovoriť iba o „tejto krajine“ alebo „tomto štáte“. Ťaží sa im vysloviť názov našej domoviny – Slovensko, Slovenská republika. Takýto postoj k vlastnému štátu je absurdný.
Rovnako absurdný je ľahostajný a ignorantský postoj súčasnej vládnej moci k 30-ročnému jubileu Deklarácie zvrchovanosti, vďaka ktorej sú aj dnešní mocipáni pri kormidle štátu.
25 percent Slovenska vo voľbách urobilo chybu. Zverilo moc do rúk nielen neskúsených, ale aj nepripravených a do seba zahľadených ľudí. Stali sa verejnými činiteľmi bez náležitej profesionálnej, mentálnej a hodnotovej výbavy.
Preto je dnes Slovensko tam, kde je a také, aké je. Frustrované svojou vlastnou naivitou, chýbajúcim sebavedomím a upadajúcou dôverou ľudí v štát a konzervatívne hodnoty.
Práve v takejto situácii je potrebné pripomenúť si najdôležitejší míľnik slovenskej štátnosti, zvrchovanosti, národnej hrdosti a suverenity.
Rozumní ľudia sa na míľniky pozerajú s úctou. Učia nás totiž ako byť lepšími, múdrejšími, zodpovednejšími.
Ukazujú nám, že slovenskú štátnosť si musíme chrániť. Slovenskú štátnosť si musíme vážiť. Že k tomu treba viesť naše deti. Že to je prirodzené, dobré a správne byť hrdý na svoju vlasť.
Ten, kto vie čítať, vidí v historickom míľniku Deklarácie zvrchovanosti tri silné odkazy pre dnešok:
Slovensko sa musí prebudiť. Neprislúcha mu pozícia politického experimentu a pokusného králika na mape Európy.
Slovensko už nemôže doplácať na sústavné a naivné poklonkovanie Bruselu. Slovensko nesmie byť vazalom, Slovensko je partnerom. Sebavedomým, hrdým, spoľahlivým ale rovnocenným.
To, čo Slovensko urgentne a životne potrebuje, je ZODPOVEDNOSŤ a ODVAHA byť samým sebou.
(Status na FB 17. júla 2022)
