Občania Únie, o ktorých správa mala byť – lebo im je určená – sa v nej nenašli. Prvých 12 minút venovala v žlto-modrej kombinácii oblečená predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová iba Ukrajine a komplimentom prítomnej manželke ukrajinského prezidenta.
Chcelo to menej nadbiehania, viac sebakritiky, viac triezvosti a objektívnosti v hodnotení faktov i súvislostí. To, čo v správe nemuselo byť, je množstvo floskúl. Napríklad:
Že Únia vraj veľmi promptne a jednotne zareagovala na vojnový konflikt. Že Ukrajina bojuje za Európu. Že Európska únia stojí pri Ukrajine, ktorej doteraz venovala finančnú pomoc 90 miliárd eur. Čakal som aj sebakritické priznanie unáhlenosti niektorých rozhodnutí a potrebu revidovať ich. Žiaľ, nestalo sa. Chýbala odvaha priznať, pomenovať vlastné chyby a zlyhania, ktoré európska verejnosť vidí. No čo je veľmi vážny lapsus – nepadlo ani jedno slovo o MIERI. A to je neodpustiteľná absurdita.
Za to bola správa štedrá na frázy o demokracii. Prekvapila ma jedna zvláštna formulácia, citujem: „Demokracia nevyšla z módy, ale musíme ju aktualizovať.“
Nebezpečná myšlienka, ktorá avizuje úpravy. Zatiaľ nevieme, aké. No demokracia má svoje pevné a jednoznačné princípy, ktoré platia od antických čias a stačí ich poctivo dodržiavať. Umelé aktualizovanie demokracie v takej zmätenej dobe, akú máme, môže byť fatálne.
Žijeme hodnotovo chaotickú dobu. Mnohé veci v nej rýchlo menia svoju podobu. To, čo sme ešte včera považovali za normálne, dnes už vyhlasujeme za neprijateľné a abnormálne. A naopak. Nenormálne a donedávna absurdné sa z večera na ráno stáva normálnym a samozrejmým.
Aktualizácia o všakovaké moderné a pochybné hodnoty, ktoré si európska elita zmyslí, je pre demokraciu veľkou hrozbou. Prináša totiž väčšinou ťažko napraviteľné pokrivenie osvedčených demokratických princípov a hodnôt. Takže s akýmikoľvek „ad hoc“ úpravami demokracie treba narábať nanajvýš opatrne a po veľmi širokom konsenze.
Aby sa nestalo, že demokracia porodí nejaký svoj moderný klon. A ten potom začne požierať svojho stvoriteľa a napokon aj nás. V konečnom dôsledku tak skutočnú demokraciu usmrtíme a uveríme nejakej novej forme, ktorá už nebude demokraciou, ale aktualizovaným hybridom. A omylom, ktorý sme vlastne ani nechceli.
V celej správe o stave EÚ chýbalo to najpodstatnejšie – ohľad na vôľu a osud 500 miliónov občanov Únie. Ako im zachovať dôstojné životné podmienky, ako im pomôcť prekonať existenčné problémy, infláciu, energetickú krízu, ako vyriešiť morálny rozklad spoločnosti v členských štátoch, ako prinútiť vládnuce elity k rýchlym a účinným opatreniam v prospech ľudí.
Vízie o vodíkovej ekonomike sú od reality veľmi vzdialené a súčasnú situáciu neriešia.
Jediná múdra vec, ktorú som v správe našiel, je potreba zakotviť solidaritu medzi generáciami. Toto by mohla byť cesta k náprave komótneho prístupu EÚ k potrebám bežných občanov všetkých kategórií, od mladých ľudí cez rodiny až po seniorov.
Obávam sa však, že „aktualizácia demokracie“ nie je cesta na splnenie takej heroickej úlohy, akou je medzigeneračná solidarita v Európe. Najskôr treba najmä mladú generáciu naučiť, že spolu s právami ide ruka v ruke zodpovednosť. A práve zodpovednosť má byť kľúčovou hodnotou tak v živote jednotlivca, ako aj spoločnosti.
Následne treba popracovať na zlepšení medzigeneračnej komunikácie, vzájomnej ohľaduplnosti, na dosiahnutí opätovného prirodzeného rešpektu k ľudskej múdrosti, zdravému rozumu a na obnovení úcty človeka voči človeku.
(Status na FB 15. septembra 2022)
