Napriek tomu, že v očiach mnohých ľudí vtedajšej doby predstavoval normalizačný režim, v skutočnosti nepatril ani k fanatikom ani k oportunistickým politikom. Podobne ako Gustáv Husák, aj Štrougal vnímal svoju úlohu čisto politicky, realisticky a morálne: jeho úlohou bolo z danej situácie vyťažiť pre Čechov aj Slovákov čo najviac.
A tak hoci 70. a 80. roky boli poznamenané kadečím negatívnym (technologické zaostávanie za Západom, rozširovanie všeobecnej lenivosti a liknavosti „salámového socializmu“), postaral sa o mnohé, vďaka čomu obe časti vtedajšieho Československa mohli do budúcna pozerať s určitým optimizmom.
Vláda chránila kultúru, stačí si rozvoj filmu, hudby či literatúry porovnať s prudkým rozvratom po roku 1989. Štrougal, hoci bol Čech, v spolupráci s Husákom dbal na rovnomerný priemyselný rozvoj oboch častí republiky. A zvlášť technickejšie časti vysokého školstva, podobne ako napríklad odborné školstvo, si zachovávali pomerne vysokú úroveň.
V 2. polovici 80. rokov už bol z bojov s príživníckejším krídlom komunistickej strany unavený a nakoniec z postu odišiel.
Po roku 1989 mu našťastie až na pár pokusov nový režim rôznych nových príživníkov dal väčšinou pokoj, a tak mohol tráviť veľa času na svojej obľúbenej chate v Jizerských horách a venovať sa napríklad písaniu zaujímavých pamätí.
A dožil sa 98 rokov.
Česť jeho pamiatke.
(Status na FB 7. februára 2023)
