Vývoj je veľmi rýchly: USA prudko tlačia na plnú kolonizáciu Ukrajiny
A to až tak, že dnes sa jemne vzopreli samotní Ukrajinci. Odmietli „dohodu“, ktorú im predložili Američania, podľa ktorej by im Ukrajinci proste mali odovzdať obrovskú časť svojho nerastného bohatstva. Len tak, akože kompenzáciu za zbrane a financie, ktoré im USA doteraz dali.
Ale trumpovci sa nevzdajú a je to šialená situácia. Európskej únii – to som aj ja, vy, aj vaši a naši susedia – v týchto mesiacoch hrozí, že sa dostane do silného područia USA.
Tie nerastné suroviny, vrátane celého radu vzácnych minerálov totiž budeme potrebovať.
Pričom toto je len jedna z vecí, na ktoré Biely dom tlačí. Zároveň chcú mať možnosť umiestniť si na Ukrajine vojakov „na stráženie“ týchto zdrojov, ktoré im Ukrajina má odovzdať.
Plus, naplno teraz idú smerom k vytvoreniu dlhodobého vazalského štátu. Aj ukrajinské zdroje už asi dva týždne hlásia, že Zelenskyj má napriek svojej momentálne pomerne nízkej popularite predbežne dôveru Američanov. Aj preto už boli gen. Zálužnému, ako možnému hlavnému protivníkovi v súboji o prezidentský post, predložené nejaké ponuky, aby sa dobrovoľne súťaže vzdal. Američania potrebujú presne niekoho ako Zelenskyj. Figúrku, plne závislú na nich.
A tak sa mu Trump síce bude ako súčasť tlaku vyhrážať, že by mal čo najskôr vyhlásiť voľby, ale zároveň Zelenskému dávajú nádej, že by si mohol kreslo po voľbách udržať. Asi sa mu už ani veľmi nechce, ale politické exity niekedy bývajú komplikované, nedá sa len tak ujsť.
Ak toto všetko prejde, sme na tom veľmi zle. Američania tým pádom budú kontrolovať ropovod aj plynovod cez Ukrajinu.
Spolu s tým, že kontrolujú Perzský záliv aj vstup do Červeného mora to znamená, že EÚ má pomerne obmedzené manévrovacie schopnosti kontrolovať dodávky energií aj ďalších kľúčových nerastých surovín. Zoči-voči transatlantickému „partnerovi“, ktorý sa nijak netají chuťou používať nátlak a v prípade potreby aj silu.
Mimochodom, ani ich kontrola ukrajinskej pôdy, ktorú si tiež veľmi rýchlo poisťujú, nie je nič, čo by nás malo tešiť. Okrem iného preto, že potom budeme mať silný tlak na náš poľnohospodársky trh nie od nejakej ukrajinskej vlády, ale od týchto veľkých hráčov, ktorí si už vedia podľa potreby svoje v Bruseli vylobovať.
Do toho sa ešte úplne zle vedie celá akože debata o európskych ozbrojených silách. EÚ v tejto chvíli nepotrebuje až tak masovo nakupovať výzbroj, napriek drístom o ruskej hrozbe. Potrebovala by budovať efektívne expedičné zbory, práve na vyslanie na ochranu energetických trás a podobne. To nechce až tak veľa techniky, ale niektoré druhy techniky, a najmä tréning a organizáciu.
My tu namiesto toho máme ťulpasa Rutteho, ako začína behať po členských štátoch NATO a presviedčať, aby sme všetci vyhoveli Trumpovi a čo najrýchlejšie si naobjednávali americké stíhačky a vrtuľníky (čím by sme ešte prehĺbili závislosť na USA).
Toto je veľmi zlá situácia, celkom reálne. A EÚ nemá lídrov, ktorí by ju boli schopní riešiť. A riešiť by sa to aspoň nejako mohlo dať, aj keď v mnohom je neskoro, platíme za chyby ostatných rokov.
