Ruská verejná mienka sa teraz viac obráti v neprospech vojny
Nie je jasné, ako dopadne tvrdý výpad Jevgenija Prigožina voči vedeniu Ruska. Jeho vyjadrenia zo včerajška a dneška ale určite ruskú verejnosť zaujmú. Podobne ako fakt, že svojim vojakom nariadil ozbrojené akcie priamo vo vnútri RF.
K tým sa následne obrátil generál Surovikin s výzvou vrátiť sa na miesta dislokácie. FSB chce Prigožina zatknúť. V Moskve sú podľa ruských médií v stave pohotovosti špeciálne jednotky ministerstva vnútra.
Prigožin v polhodinovom videu pred niekoľkými hodinami povedal tvrdé veci:
– ruská armáda má obrovské straty na životoch, hneď v prvé týždne vojny zahynuli desiatky tisíc ľudí;
– výhovorka, že bolo nutné zaútočiť, pretože Ukrajinci sa chystali napadnúť Donbas, je nezmyslom;
– invázia bola veľmi zle pripravená, vojaci nevedeli, čo majú presne robiť, mali málo materiálu a vôbec väčšina armády je veľmi zle vycvičená;
– v ozbrojených silách vládne chaos, armáda nemá riadne velenie, vydávajú sa impulzívne a nezmyselné príkazy.
Prigožin síce priamo nenapadol Putina, ale v zásade bolo jasné, že kritizuje aj jeho, zvlášť, keď hovoril o vedení krajiny odtrhnutom od reality. Naviac povedal, že Rusku vládne oligarchia, ktorá všetko sústavne rozkráda. Rozkrádali aj Donbas a teraz rozkrádajú majetok na okupovaných územiach (hovoril aj konkrétne príklady). A priamo hovoril o tom, ako je to všetko riadené z Kremľa.
Putina bez vyslovenia mena kritizoval aj za výmenu oligarchu Medveďčuka, ktorý sa po invázii podľa Prigožina mal stať ukrajinským prezidentom, za 100 bojovníkov pluku Azov.
Popri oligarchii je podľa Prigožina za problematickú inváziu zodpovedný najmä minister obrany Šojgu, pri ktorom si teraz už vôbec nekládol servítky pred ústa.
Okrem toho sa dnes vyhrážal ozbrojenou akciou voči vojenskému veleniu krajiny.
Ťažko povedať, čo Prigožina presne k týmto rozsiahlym výpadom viedlo. Už v minulosti sa ozval s výrokmi, ktoré značne neladili s oficiálnou rétorikou. Napríklad síce uznáva, že v roku 2014 došlo k Američanmi podporovanému prevratu, ale celkovo označuje propagandistickú rétoriku o nacistickej Ukrajine za hlúposť.
Je to jedna z vecí, kde s ním ťažko nesúhlasiť.
Otázka je, do akej miery ide o racionálne správanie (niekedy znie vcelku triezvo, inokedy menej) a do akej je za tým niečo iné. Prerástla mu sláva cez hlavu? Cíti sa, naopak, odsunutý mimo hlavných mocenských kruhov, kam by chcel patriť? Je reálne nahnevaný po tom, ako mesiace sleduje zle rozohranú vojenskú operáciu s obrovským množstvom mŕtvych? Alebo si prípadne šikovne pripravuje pôdu na vstup do politiky, na strane síce patriotov, ale takých, ktorí začínajú byť znechutení dlhým konfliktom, ktorý Rusko sotva vyhrá a priebeh konfliktu interpretujú čoraz viac ako poníženie krajiny?
Ani nie je zatiaľ jasné, ako sa to skončí. V tejto chvíli v Rostove prebieha ozbrojená operácia voči nemu a jeho ľuďom, takže niečo dramatické sa v najbližších hodinách asi udeje.
Každopádne, celý incident ukazuje na to, ako vrtkavá situácia je. Na oboch stranách sa v dôsledku hrozného konfliktu môže hocikedy búriť verejná mienka.
V tejto chvíli je to nahnutejšie v Rusku. Televízne diskusie ostatných týždňov začínajú mať trpkú príchuť a hovorí sa o obrane, málokto už predpovedá nejaké zázračné víťazstvo. A verejnou mienkou nepochybne do určitej miery otriasajú aj videá z frontu, odkiaľ občas zúfalí vojaci hlásia, ako ich len tak vrhli do bojov, bez riadneho výcviku, velenia a výstroje.
Silný dopad na psychiku národa zrejme majú aj útoky priamo na území Ruska v Belgorodskej oblasti.
Iste, je len málo pravdepodobné, že by to v tejto chvíli režim nezvládol.
Kremeľ má propagandu veľmi dobre zvládnutú, robia to naozaj chytrí ľudia (to isté platí o druhej strane). Rusi sú zároveň napriek všetkému patrioticky zomknutí. A nové generácie manažérov v súkromnom aj štátnom sektore vcelku obdivuhodne zvládli pre krajinu neľahkú situáciu. Ale hospodársky jednoducho budú trpieť, krajina napríklad proste nemá dosť vyspelých technológií a nie všetko sa dá doviezť z Číny. No a pri pribúdaní mŕtvych proste budú pribúdať aj otázky, na čo to celé bolo dobré. A kto môže za to, že to nedopadlo podľa pôvodných predstáv.
Jednoducho, ešte raz: Vždy je lepšie vojne sa vyhnúť. Ukrajinci aj Rusi do tej svojej „nakráčali“ naozaj dosť hlúpo. Ukrajina dopadla a dopadne horšie, ale Rusko vojna tiež zjavne riadne bolí.
Prigožin: čo si o tom myslieť
V prvom rade to odhaľuje povrchnosť pohľadov na Rusko. A to od oboch táborov. Aj od „proukrajinských“ ľudí, aj od tých, ktorí berú na sto percent úplne všetko prichádzajúce z oficiálnych ruských zdrojov. Ozbrojená vzbura vnútri Ruska od človeka, ktorý bol donedávna v mimoruských médiách prezentovaný ako nemysliaci služobník režimu, totiž podčiarkuje povrchnosť pokrytia západnými médiami. Teraz zrazu nevedia, čo s tým. Áno, občas bývali aj články o tom, že v Rusku sú aj nacionalistickejší blogeri, ale to je tak všetko.
Krajina bola prezentovaná ako jednotný režim, zglajchšaltovaná entita zlodušsky hľadajúca, na čo zaútočiť.
Prigožinove vyjadrenia k vojne aj jeho aktivity do toho proste ťažko umiestniť.
Podobné je to s tými, ktorí v živote potrebujú otcovskú figúru v dnešnom chaotickom svete a túžbu si projektovali do Putina a jeho režimu. Teraz sú úplne zmätení. Čakajú nejaký jednoduchý naratív, ktorý sa zatiaľ nevynoril. A tí, ktorí si priamo pozreli Prigožinove výzvy, musia byť zmätení totálne. Ako rozoberám v predošlom poste, Prigožin totiž nekritizuje len vedenie vojny, on kritizuje samotný fakt invázie (ktorej výsledkom je vyvraždených oveľa viac ľudí východnej Ukrajiny, ako hovorí Prigožin, „geneticky Rusov“, ako pred inváziou – je to očividný fakt, ale doteraz to žiadna verejne známa tvár v Rusku miliónom ľudí takto priamo nepovedala).
Situácia je naozaj komplexná.
Po prvé, toto je naozaj vážny moment. Prigožin podľa vlastných slov obsadil kľúčové vojenské objekty v Rostove na Done, hlavnom centre pre logistiku vojny na Ukrajine a videá to aspoň čiastočne potvrdzujú.
Pri vjazdoch do Moskvy stoja policajné patroly kontrolujúce vodičov, vnútri hlavného mesta sú pre istotu strategicky rozmiestnené obrnené vozidlá. Zatiaľ nie príliš okato, ale aj oficiálne je v meste režim protiteroristickej operácie.
Po druhé, Prigožin povedal veci, ktoré nejde propagandisticky prekryť, o zle pripravenej, zle vedenej vojne.
Po tretie, toto je konflikt medzi dvoma ľuďmi, ktorí boli až donedávna podávaní ako najbližší Putinovi spolupracovníci. Hlavným terčom Prigožina je Šojgu. Ten nie je len ministrom obrany, ale aj Putinovým priateľom, s ktorým spolu chodil na dovolenky.
Ťažko povedať, kam to vyústi a čo presne je za celou aktivitou. Či teraz naozaj padne minister obrany a „šéfstvo“ generálneho štábu, ako žiada Prigožin. A vyjde z toho víťazne. Je možné aj to, že dosiahne len svoje zatknutie. Lebo toto je úplne bezprecedentná výzva oficiálnej moci.
Ale Rusi sa už na vojnu nikdy nebudú pozerať rovnako, ako sa väčšina doteraz pozerala. Ani na režim.
Poučenie? Treba mať triezvy pohľad. Ak len hltáte propagandu jednej či druhej strany, v istý moment narazíte na realitu. A tá býva oveľa zložitejšia, ako propagandistický obrázok.
(Statusy na FB 24. júna 2023, titulok SLOVO)
