Bratislavské mediálne a aktivistické kruhy (dokedy ešte budeme tieto kliky trpieť?) spustili rev po tom, ako premiér Fico povedal v rozhlasovom vystúpení veci, ktoré sú úplne logické. Po prvé, na Ukrajine nemožno nijako realisticky čakať „oslobodenie“ území, ktoré zabralo Rusko. A naopak, aj Rusko zjavne bude musieť v záujme mieru pristúpiť na niektoré kompromisy. Po druhé, Slovenská republika v žiadnom prípadne nepodporí vstup Ukrajiny do NATO. Presne smerovanie nášho suseda do severoatlantického područia, formálne (cez členstvo v NATO) aj neformálne (stavaním amerických vojenských inštalácií) totiž bolo jedným z hlavných dôvodov tohto krvavého konfliktu.
V jeden moment presne s týmito istými konštatovaniami vystúpia aj západní predstavitelia. Keď sa konflikt už naozaj vyčerpá.
Teraz má vojna ale ešte stále zvyšky západnej podpory. A tak aj domáca čeliadka, kričiaca tak, ako je to podľa nej v tejto chvíli žiadané, ešte stále vyrevuje pri každej zmienke o mieri. A nielen to. Je zjavné, že domáca kaviareň si do celého konfliktu projektuje svoje vlastné neurózy. Ľudia, ktorí by sa nepostavili ani opilcovi v MHD, sa „hrdinsky“ vyjadrujú k bojom, od ktorých sú oni osobne veľmi ďaleko. Snažia sa samých seba predstavovať si ako obrovských hrdinov a morálne autority len preto, že majú pocit, ako sa údajne vcítili do utrpenia iných ľudí. Akurát, že sa do ničoho reálneho nevcítili. Boje na Ukrajine vidia komiksovo, ako konflikt zlých postavičiek s dobrými, bez toho, aby boli schopní čo len vzdialene pochopiť, o čo všetko reálne v danej vojne ide.
Dúhoví bojovníci s jointom v jednej ruke, mobilom v druhej, naštartovaní do hysterického výlevu vždy, keď si môžu zakričať so zvyškom svojho dúhového davu.
A cítia sa na chvíľu trochu lepší, ako v skutočnosti sú.
(Status na FB 22. januára 2024)
