Zdá sa, že neporazí, nemá na to dosť síl. Jemne, diplomaticky povedané.
Napríklad ani rok a pol po voľbách sa nevyriešila problematika mimovládok, na ktorú má pritom vláda všetky páky. Ono je to pritom v zásade jednoduchá vec: nastaviť zákon tak, aby sa stransparentnili finančné toky, začať o problematike komplexne informovať (najmä cez verejnoprávne médiá) a tiež posilniť reálnu občiansku činnosť, tú nepolitickú (jasné, že keď sú dobre živené práve politické mimovládky, tak majú aj pozornosť, napríklad médií – veď tie aj prirodzene potrebujú o niečom informovať a často nemajú na výber).
To je všetko. Časti koalície sa namiesto toho utápajú vo vymýšľaní nezmyselných konštrukcií a zabíjajú tým kopu času. Smola – ak nechcete zakázať rovno všetko, tak tomu, že ľudia vládu kritizujú, aj cez občianske združenia, sa proste nevyhnete. Ani by to nebolo na prospech krajiny. Ale identifikovať finančné toky zo zahraničia s cieľom presadzovať politickú agendu, alebo zakázať niektorým ministerstvám podporu nezmyslov, to nie je taký problém. Len to treba urobiť.
Druhý problém sú médiá, čo je síce o niečo zložitejší problém, ale tiež nie taký neriešiteľný. Koalícia má plne vo svojej moci ako zákony, tak verejnoprávne médiá. Opäť, nebolo by účelné robiť z nich propagandistické nástroje tentoraz v prospech koalície. Oni potrebujú nastaviť profesionálne štandardy. Ak o tie ale koalícia nemá záujem, ťažko sa môže sťažovať.
Regulačné orgány tiež môžu pripraviť mediálne analýzy, aby sa precízne ukázalo, aké témy si médiá vyberajú, ako k nim pripúšťajú alebo nepripúšťajú rôznorodú diskusiu. A ako prvý krok tak domácim médiám nastaviť zrkadlo. Len je to, samozrejme, oveľa komplikovanejšie, ako niekoho vyhodiť alebo dať nahnevaný status, video či tlačovku. Ak to je ale preferovaný mód práce, tak, opäť, je zbytočné sa na niečo sťažovať.
Samozrejme, ak koalícia namiesto presadzovania nestrannosti, informačnej pestrosti a záujmov nie úzko straníckych ale záujmov štátu chce mať v priestore čo najviac pre zmenu svojej propagandy, robenej navyše často veľmi spornými propagandistami (ktorým je ľahko vytknúť nelogickosť, slabú prácu s faktami alebo aj nie práve sympatické osobnostné črty a správanie), no tak to v mnohom druhú stranu len posilňuje. A nie, nezmení to výmena prezidentov v USA, božemôj.
A to sa bavíme o problematike, ktorá je oproti iným výzvam vládnutia ešte relatívne jednoduchá. Čo potom tie ďalšie?
Medzitým sú aktivisti aktívni, propagandisti šíria svoje nezmysly a všetci svorne čakajú, až vláda skončí (v predčasných alebo riadnych voľbách).
Aby sa potom odviazali už úplne. Rozhodne sa na to tešia.
(Status na FB, 26. februára 2025)
