Moja výzva komentátorom typu Mariána Leška: Odíďte do dôchodku alebo aspoň na dlhodobú dovolenku.
Vážne.
Prečítal som si nejaký x-tý rozhovor na obľúbenú tému domáceho komentariátu: strana Smer je zločinecká organizácia a, po novom dodáva Leško, súd by ju mal rozpustiť. Spomína únos vietnamského občana (o ktorom v skutočnosti nie sú žiadne indície, že by o tom v danom čase slovenskí predstavitelia vedeli), bývalého šéfa finančnej správy Imreczeho a podobne.
V skutočnosti v kocke ukázal, čo je zlé na našich „intelektuáloch“.
Nechcem ospravedlňovať stranu Smer, to nech si robia jej predstavitelia. Ani zďaleka netvrdím, že by sa výsledkom vlád tejto strany malo tlieskať.
Ale na tému „zločinecká organizácia“ a „mafia“ a „zakázať zo zákona“ hovorím: Už s tým konečne prestaňte! Jednak tým špiníte štát a jednak vytvárate o veciach dosť falošný dojem.
Pre porovnanie niekoľko faktov o najstaršej európskej demokracii. Z Británie v roku 2002 nechal dcéru vládcu Dubaja uniesť jej vlastný otec. Utiekla zo statku, ktorý tam vlastní, ale jeho muži ju na úteku v uliciach dolapili a nejako dostali do Dubaja.
Ak si britské úrady nič nevšimli (!) pri samotnom únose, určite minimálne po ňom vedeli, že k nemu došlo, lebo únos bol oznámený. Ale policajné vyšetrovanie sa zahralo do stratena (polícia skonštatovala že „na vyšetrovanie nemá dosť zdrojov“).
Vládca Dubaja neskôr nechal podobne uniesť aj svoju druhú dcéru. Tá nedávno ušla priamo z Dubaja, na člne, ale po ceste ju dolapilo komando ozbrojencov jej otca.
Ale niekomu sa táto krajina, jedna z najtotalitnejších na svete, páči. Napríklad naša prezidentka sa tam pred rokom pri stretnutiach práve s členmi vládnucej rodiny pekne usmievala.
Späť k UK: Spojené arabské emiráty sú pritom jedným z najbližších spojencov Britov vo svete (ktorí polovicu emirátov riadia, robia im technické služby, marketing, atď.). A vládnuce rodiny z Dubaja a Abú Zabí majú pre zmenu v Londýne a okolí uložené obrovské peniaze. Volá niekto Britániu mafiánsky štát?
Alebo, ak už hovoríme o štátnych únosoch: nedávno nechala konzervatívna vláda protiprávne, bez možnosti akokoľvek sa brániť, vyviezť z Británie desiatky ľudí, ktorí v nej žili celé dekády, mnohí z nich boli britskými občanmi („Windrush Scandal“). Nazýva niekto konzervatívcov zločineckou organizáciou, ktorú by mal súd rozpustiť?
Zvlášť v ostatnom čase sa v tejto krajine doslova roztrhlo vrece s príkladmi drsného rozoberania štátnych peňazí. Členka Snemovne lordov Michelle Moneová cez svoju firmu, ktorú utajene vlastnila, vďaka svojim konexiám, dodala počas pandémie britskému zdravotníctvu ochranný materiál za 120 mil. libier, pričom materiál bol chybný a zdravotníci ho nikdy nepoužili.
Na pochybných dodávkach zdravotníckeho materiálu sa v menšom rozsahu nabalili aj ďalší politici.
To je nič oproti desiatkam miliárd, ktoré štát vyhodil na veľmi málo efektívny trasovací systém.
Preberajú sa rôzne príklady toho, ako si poslanci „privyrábajú“ luxusné čiastky cez „džoby“, kde sú v konflikte záujmov (jeden dokonca ako konzultant podnikal priamo zo svojej parlamentnej kancelárie). Alebo ako klamú na výkazoch výdavkov.
Verejnosť je rozzúrená. ALE žiaden komentátor nenazval konzervatívcov zločineckou organizáciou.
A príkladov rozhadzovania peňazí na chybné či nezmyselné projekty je v Británii naozaj dosť (pred časom som tu zverejnil podrobnejší zoznam).
A to, že si politické kliky obsadzujú kľúčové miesta svojimi ľuďmi? Ktorí potom v príslušný moment niečo zametú pod koberec? Niežeby sa to verejnosti páčilo, ale berie sa to ako realita. Realita, s ktorou podľa možností treba bojovať (zvlášť, keď sa pod koberec zametajú prípady vplyvných pedofilov a podobne), ale nie kričať, že skorumpovaní sú všetci a celú stranu treba zavrieť a podobne.
Okrem výziev na súd s Tonym Blairom ako vojnovým zločincom kvôli Iraku sa komentátori zdržiavajú toho, aby používali jazyk ako „zločinci“ a už vôbec nie niečo ako „mafia“ či „organizovaný zločin“ v súvislosti s politikmi či nebodaj štátnymi štruktúrami.
Zato v našej mimoriadne nedospelej „demokracii“ to mnohí milujú a dokonca si predstavujú, že používať čo najemotívnejší jazyk a donekonečna moralizovať je ich úloha.
Nesnažia sa vysvetľovať, ako demokracia funguje, prinášať zaujímavé fakty a paralely, vzdelávať. Veď bežný občan naozaj o fungovaní štátu, o politike, takmer nič nevie, nikto ho nevzdeláva. Lebo to je zložité.
Zato napísať komentár v štýle „Fico, Fico, Smer, Smer, mafia, zločinci“ zvládne aj niekto s časťou mozgu odumretou po topení sa.
Pritom zhodou okolností Marián Leško (na rozdiel od iných) patrí k šikovnejším domácim komentátorom, v 90. rokoch písal oveľa analytickejšie, ako dnes (aj ja som ho za to obdivoval). V jeho prípade je zjavné, že sa ku kaviarni pripojil preto, lebo slušní komentátori majú problém vyžiť.
A to je naozaj hlavná výzva do budúcna. Aj pre štát. Zabezpečiť, aby tu bolo prostredie prajné, aj materiálne, pre naozaj inteligentné diskusie.
Toto, čo máme dnes, vedie len k úplne zbytočne vypätej polarizácii, z ktorej pritom dlhodobo profitujú práve strany, ktoré majú extrémnu rétoriku. Inak to nejde.
Dlhodobo je to potom zničujúce. Neriešia sa reálne problémy, len sa stále kričí, reaguje, fabuluje, manipuluje, zveličuje, zase kričí, zase reaguje, zase manipuluje, „tlačovkuje“ namiesto pracovania, nadáva, moralizuje, zase nadáva, a zase plytko moralizuje a znovu zveličuje a fabuluje.
Toto naozaj nikam nevedie.
(Status na FB 11. februára 2023, titulok SLOVO)
