Juraj Draxler: Nič nové: skorumpovaný parlament skorumpovane rozhoduje

Horšie je to s celkovým stavom krajiny.

Poslanci, ktorí sú v danej chvíli jazýčkom na váhach, sa snažia niečo výhodné zo situácie vyžmýkať. A keďže každý z možných scenárov vývoja (od vlády pod kontrolou prezidentky až po relatívne skoré, septembrové voľby) má pre kadekoho výhody a pre iných nevýhody, čulo sa obcho.., pardon, vyjednáva.

V zásade sa ale naozaj v týchto mesiacoch rozhoduje o budúcnosti Slovenskej republiky.

„Nevládnutie“, ktoré sme tu mali aj za predošlých vlád, sa teraz ešte prehĺbilo a s tým aj morálny rozvrat.

Naozaj nemôžete štátnemu úradníkovi vyčítať, že sa nesnaží, keď si zažil mnohonásobné zmeny politík, priorít aj inštitucionálnej atmosféry.

Naozaj ťažko vyčítať ľuďom, ktorí sa okolo politiky pohybujú, že zabezpečujú najmä seba, keď vidia, že nič iné vlastne v politike naozaj nefunguje. Žiadna vláda nedokázala vládnuť tak, aby sa za štyri roky dalo povedať, že viac-menej svoje sľuby splnila.

Kto za to môže? Každý a nikto.

Politici poukazujú na to, že voličom je reálna politika aj tak ukradnutá a navyše sú pod tlakom estrogénových médií, nejako normálne sa tu vládnuť nedá. Voliči sa zase vyhovárajú na politikov. A na oligarchov. Oligarchovia na národ a okolnosti. A novinári na svojich šéfov, trh aj to, že aj tak nemajú čas, plat a vzdelanie na normálnu prácu.

A pri tomto parlamentnom chaose, aký vidíme v ostatných týždňoch, už v domácu politiku neverí takmer nikto, ani voliči a už vôbec nie samotní poslanci.

A nielen v politiku, často ani v krajinu. Ak sa človek dnes rozpráva s bežnými ľuďmi alebo aj vysokopostavenými podnikateľmi, je až zarážajúce, do akej miery je rozšírený názor, že Slovensko v zásade skončilo.

V nasledujúcich rokoch tak bude veľký tlak na rozvoj súkromných škôl na úkor štátnych, aby sa deti ľudí, čo na to majú, vzdelali vo svojej bubline a v dospelosti potom žili v Londýne, Dubaji alebo južnom Francúzsku.

Ešte sa zintenzívni ako únik mozgov, tak predaj domácej pracovnej sily medzinárodným koncernom a, naopak, ešte menší dôraz bude na rozvoj domácej kultúry či vedy.

Navyše, v nasledujúcich rokoch sa pravdepodobne okliešti aj tá kvázi demokracia, akú máme dnes. Nielen u nás, celosvetovo. Je to v podstate nutné, pretože aj ekonomický vývoj, aj „technologický“ (sociálne siete) vedie ku krízovým tendenciám.

A tak sa pri akomkoľvek poukázaní na nutnosť „zabezpečenia krajiny“ proti vonkajšiemu a vnútornému ohrozeniu (napríklad v dôsledku dopadov vojny na Ukrajine) budú normy toho, čo je ešte vraj demokratické, posúvať.

Občania zvlášť u nás sú takí pasívni a často rôznodorodo zúbožení, že v zásade prekážkou nebudú, navyše, veľká časť ľudí aj tak nevidí v doterajšom politickom zriadení väčší zmysel a je to pomerne pochopiteľné.

Pre Slovensko bude kľúčovou otázkou, kto v danom momente bude vládnuť. A teda, či pri tomto posilnení štátu bude nejaká domáca, sebavedomá politická sila s obrazom toho, ako má krajina v budúcnosti vyzerať. Alebo či si moc zoberú „proreformné“ kliky, vďaka ktorým to tu všetko už úplne dohnije.

A ak hovorím o hnilobe, tak mám na mysli predovšetkým morálnu. Ekonomicky celkom určite prežijeme, a to, že nejakej tretine ľudí sa žije veľmi zle, ten zvyšok spoločnosti nemusí zaujímať. Už dnes existujeme v bublinách, ktoré žijú pre seba a svojimi obrazmi diania. A tak si chudobní myslia, že chudobná je väčšina, naopak, tí, ktorí majú na nové drahé autá a sofistikované bicykle a značkové lykrové športové oblečenie a dovolenky na Bali a večer si pozrú niečo na Netflixe, sú letargicky spokojní.

Nefungujeme ako jedna spoločnosť, ktorej elity reflektujú na to, čo sa so štátom deje a po nich tak trochu aj zvyšok spoločnosti. A už vôbec nefungujeme ako spoločnosť s nejakým sebavedomým obrazom budúcnosti, s ambíciami.

Preto sme teraz tak na hrane dlhodobého vývoja.

Bude to naozaj do značnej miery buď, alebo. Buď cesta k prebudeniu a proslovenskej politike (čo ale znamená veľa práce). (Samozrejme, „proslovenská“ v tomto kontexte neznamená „zatrpknuté šírenie amerických konšpiračných teórií, akurát doplnené o nejakú tú slovenskú vlajočku na profile“.)

Alebo to jednoduchšie: dopredaj všetkého, čo sa ešte nepredalo.

Ľudí, morálky a budúcnosti.

(Status na FB 13. decembra 2022)

(Celkovo 143 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter