Takýto titulok v tejto chvíli svieti na titulke daného denníka. Pekná ilustrácia toho, ako kaviareň vôbec nič nepochopila, nechce chápať a nebude chápať, až kým ju nevystrieda niečo užitočnejšie.
Po prvé, Smer je do značnej miery stvorený kaviarňou. Dve vlády Mikuláša Dzurindu tu realizovali s mixom detinskej naivity a vychytralej zlotrilosti také recepty na „reformy“, že to jednoducho muselo viesť k reakcii. Pekným príkladom bola „dôchodková reforma“, ktorej aj mnohí naivne verili, aj sa na nej dalo dobre nabaliť (megazisky pre sprostredkovateľov po zavedení reformy). Zvrátiť ju by bolo zložité (a reálne to je veľmi komplexná téma), do toho sa Ficova vláda nepustila. Ale napríklad hneď po nástupe k moci zvrátila obrovskú časť Dzurindovej antisociálnej legislatívy. Ten tu chcel mať východoázijského tigra, a tak sa prudko okresávala napríklad podpora invalidom alebo práva odborov. To Smer zvrátil a dnes už nikto návrat k dzurindovským ázijským „sociálnym zákonom“ nehlása (mnohí už aj zabudli, čo sa vtedy dialo).
Navyše, vlny reforiem od roku 1990 proste vytvorili obrovské masy ľudí, ktorí sú dlhodobo nahnevaní, frustrovaní: Václav Havel v prvom TV prejave národu po Novembri tvrdil, že on nejde rušiť socializmus, to je niečo, čo o ňom šíria temné sily. Vodcovia Nežnej tvrdo namietali proti obavám, že sa budú privatizovať veľké podniky, stúpne nezamestnanosť. Nezmysel, tvrdil Kňažko, Budaj a mnohí ďalší.
Niečo z tých otrasov bolo nevyhnutné, ale faktom ostáva, že celý nový režim sa začal rozsiahlymi klamstvami.
Faktom ostáva, že hneď prvé roky ľuďmi strašne otriasli. Mnohí rodičia zrazu nevedeli domov doniesť dosť peňazí, aby sa deti slušne najedli. V mnohých fabrikách sa akosi k moci dostali tie najväčšie svine a výroby rozpredali na súčiastky. Medzi najväčšími šéfmi v republike zrazu boli veksláci a výpalníci. K čomu významne prispel, opäť, kaviarňou priblblo zbožňovaný Václav Havel rozsiahlou amnestiou, ktorou do ulíc na občanov pustil desaťtisíce zločincov.
V mnohom tieto kopance potom pokračovali, navyše sa rokmi vytvorila naša kaviareň, ľudia, ktorí sa majú vcelku dobre, a keďže sa cítia intelektuálnou elitou, tak hlásajú, často za peniaze, opovrhnutie tou druhou, naštvanou časťou spoločnosti. Akurát nevedia povedať, čo s tými druhými ľuďmi chcú urobiť. Poslať ich do plynu? Lebo tá druhá časť spoločnosti proste neodíde.
Mne je jedno, čo si o útokoch na seba myslí Smer, nie som jeho členom, nikdy som nebol, a tiež určite neschvaľujem rôzne excesy, ktoré generuje. Ale to rozhodne zo mňa nerobí priateľa kaviarne. Tej kaviarne, ktorá nevie pochopiť, že útokmi na relatívne stredový Smer, aký vo vláde dlho bol, celkom prirodzene došlo k preliatiu časti ich voličov k silno reakčným subjektom. Alebo, že je síce ok upozorňovať na prešľapy, kauzy a podobne (boli), ale nie je ok do toho miešať rôzne klamstvá a manipulácie (toho bolo zo strany médií ohromne veľa). Lebo výsledkom je čo? Že bežný človek už proste mediálnej autorite neverí. A to je fakt, ktorý nijako nezvrátia hlúpučké, naivnučké prskania nad šírením hoaxov a podobne.
Najsmiešnejšia na kaviarni je tá impotencia. Pretože, darmo, tá pravdepodobnosť, že Smer sa na jeseň vráti k moci, je veľmi vysoká.
Namiesto toho, aby to viedlo k zamýšľaniu nad stavom spoločnosti ako takej, nad realizáciou politiky, sa kaviarenskí intelektuáli akurát vrátili k žlčovitému opľúvaniu.
Z čoho sa v Smere zjavne tešia. Prinesie im to ďalšie hlasy.
(Status na FB 22. júla 2023)
