Jeden prieskum hovorí to, ďalší zase ono. Málokedy sa zhodnú v percentách, ktoré prisudzujú konkrétnym stranám. A niektorí novinári, ktorí majú politické ambície, ale nejdú do férovej súťaže a nekandidujú, priveľmi radi rozdávajú politické karty. Píšu o budúcich koalíciách, vytvárajú vlády, rozhodujú o tom, kto áno a kto nie. Akoby oni boli tí, čo majú na to právo. Neprešli legitímnymi voľbami, neuchádzali sa o voličský hlas, a napriek tomu chcú rozhodovať o postoch; veľakrát sa stavajú do pozície, že oni sú tí, ktorí zastupujú občanov Slovenskej republiky, avšak jediný ich mandát je pracovná zmluva s majiteľmi médií. Nie sú to mandáty, založené na vôli občanov. Ale čo mi najviac chýba na tejto ich nadpráci? Že nevedú diskusie o programoch strán, o ich plánoch, o tom, aké sľuby dávali vo volebnej kampani 2020 a čo všetko splnili, či skôr nesplnili. Ako sa z nepopísaných listov typu E. Hegera, I. Matoviča, V. Remišovej alebo B. Kollára stali až priveľmi čitateľní hlásatelia jedinej pravdy. Samozrejme, že tej ich. Tiež už vieme o R. Sulíkovi a jeho strane, že tvrdenia o jediných odborníkoch boli len obyčajným marketingovým sloganom, a že ich minister školstva patrí do smutnej kategórie plagiátorov. A tak nech si novinári a politológovia tvrdia čokoľvek, hlavným by nemalo byť vzájomné vylučovanie, kto s kým nie a prečo, akoby oni boli tí, ktorí majú právo podsúvať voličom svoje videnie. Základnou témou tohto predvolebného obdobia by mali byť skúsenosti a riešenia, no nie s cieľom dosiahnutia nejakých postov a pozícií, ale s cieľom pomôcť Slovensku, aby sa dostalo z ťaživej inflácie, z ohrozovania sebestačnosti, z politického chaosu a k návratu k zvrchovanosti.
(Status na FB 4. apríla 2023)
Jedna odpoveď
Áno, pomoc Slovensku je veľmi naliehavé a potrebné povzdychnutie. Ale je otázka, koľko občanov o tú pomoc ešte stojí, je ochotných k nej prispieť, resp. či ju súčasný Machthaber a jeho priaznivci ešte pripustia…..