Chvalabohu, že v dnešnej dobe boja s dezinformáciami si všimol významnú udalosť aj komentátor internetového denníka Štandard. Pripomenul 20. výročie fake news v réžii tajných služieb. Spomína, že sa to stalo vo februári 2003. „Americká vláda zverejnila správy tajných služieb o „zbraniach hromadného ničenia v Iraku“ ako zámienku pre inváziu. Bol to zlomový bod, ktorý odštartoval éru propagandy, kampaní, falošných správ. A zároveň odštartoval deformáciu a úpadok médií, z ktorých sa stali zbrane v službách informačnej vojny.“ A smutný príbeh, ktorý sa začal 20. marca 2003 vpádom vojsk do Iraku, pozná hádam každý. Nemám z toho obdobia síce kvalitnejšie fotografie, ale ani v Žiline sme sa s tým nezmierili a zúčastnili sme sa na Hlinkovom námestí na proteste proti takejto vojne. Ja vtedy ako nový poslanec parlamentu za stranu SMER.
Viem, že sme túto agresiu nedokázali zastaviť, ale nebáli sme sa vyjadriť náš postoj, pretože fake news či dezinformácie alebo propaganda je iba pre tých, ktorí sa chcú nechať klamať. A čas nám dal za pravdu. Žiadne chemické zbrane sa na území Iraku nenašli. Kto však vráti životy tým, ktorí o ne vtedy zbytočne prišli? Kto im prinavráti ich zničené bydliská? Násilie, agresie či vojnové besnenia by nikdy nemali byť riešením problémov. O to nástojčivejšie ich treba odmietnuť, ak ide len o manipuláciu zo strany tajných služieb, ktorá bola dobre premyslenou zámienkou na porušenie medzinárodného práva, ako uvádza komentátor, voči „suverénnemu štátu“. Toto konštatovanie zároveň nemá byť obhajobou politiky Saddáma Husajna.
A postoj strany SMER bol a je konzistentný aj v dobách, keď sa to nenosí. Po nástupe do vlády v roku 2006 sme stiahli našich vojakov z tohto vojnového dobrodružstva, ale, bohužiaľ, mnohí zaplatili svojimi životmi…
(Status na FB 9. februára 2023)