Igor Melicher: Orbánova zbytočná provokácia

Maďarsko nedokáže dostať z chudoby ani vlastných občanov. Orbánove reči o odtrhnutých územiach sú len zbytočným ťahom národnostnou kartou.  

Maďarsko má približne 10 miliónov obyvateľov a ďalšie stovky tisíc sa hlásia k maďarskej národnosti v štátoch susediacich s Maďarskom. Tento pozostatok tvrdej maďarizácie Uhorska, ktorý sa začal koncom 18. storočia, mizne rovnakým tempom, akým sa v starej monarchii zavádzal. V každom nástupníckom štáte Uhorskej monarchie, samozrejme, s výnimkou Maďarska, klesá počet maďarskej národnostnej menšiny. Je to spôsobené tým, že Uhorské kráľovstvo bolo mnohonárodnostným štátom, v ktorom bola maďarizácia umelým a neprirodzeným procesom za účelom zisku väčšej moci pre Budapešť.

Slovensko je po prvej svetovej vojne a rozpade Rakúsko-Uhorska rovnako legitímnym nástupným štátom, ako je samotné Maďarsko, Poľsko alebo Rakúsko, či Taliansko. Uhorsko nebolo od roku 1000, keď ho založil Štefan I., maďarským štátom, ale mnohonárodnostným, kde sa dlhé storočia používala ako úradný či cirkevný jazyk latinčina.

Dnes, v 21. storočí, čelíme úplne novej realite. Spoločne s Maďarskom sme v EÚ a v NATO. Spoločne sa hlásime k filozofii antického Grécka, k zásadám rímskeho práva a ku kresťanskej tradícii a morálke.

V Maďarsku sa však napríklad dá z 2,2 miliónov detí podľa MTI pokladať za veľmi chudobných 430 000 detí, určitou formou chudoby trpí celkom 750 000 detí. Podľa Eurostatu sa v Maďarsku pohybuje v riziku chudoby približne 12,8 % populácie, čo určite nie sú pozitívne štatistiky. Pokiaľ sa Maďarsko nedokáže postarať ani o vlastných občanov, ktorých nedokáže dostať z chudoby alebo z rizika chudoby, sú reči Viktora Orbána o „odtrhnutých územiach“ s ďalšími stotisícami hladných krkov len zbytočnou provokáciou.

Na pôde EÚ sa dnes ako menšie štáty snažíme presadzovať suverénne názory a postoje, ktoré sa nie vždy stretnú s pochopením alebo prijatím zo strany štátov západnej Európy, ktorá vychádza z iných kultúrnych tradícií. Na mnohé veci máme podobný pohľad a mnohé boje sú pre nás spoločné.

Vážim si tak Maďarsko, ako aj ľudí maďarskej národnosti, medzi ktorými mám veľa priateľov. Za posledné roky, hlavne v čase, keď na Slovensku vládol SMER – SD, sa urobil v spolužití Slovákov a Maďarov veľký krok k lepšiemu. Namiesto hradieb sa stavali mosty a cesty. Staré spory sa dostali na okraj záujmu ľudí.

Rešpektujem aj Viktora Orbána. Je to silný politik, ktorý dôsledne presadzuje národné záujmy svojho štátu. Z pohľadu medzinárodného práva sú však jeho reči o odtrhnutých územiach len lacnou propagandou a hrou na národnostnú kartu v časoch, keď by mal skôr hľadať spojencov než ďalších nepriateľov, ktorých má v Európe už aj tak dosť.

Orbán je však vo svojich iredentistických vyjadreniach len taký silný, akí slabí sú lídri v štátoch, kde žije maďarská menšina. Ak Orbán vidí, že vládni politici a prezidentka si svoj národ a štát nevážia, a práve naopak, robia všetko preto, aby jeho suverenitu a životaschopnosť ničili, okamžite vyrazí do útoku a snaží sa zbierať body. Snaží sa napríklad cez maďarskú kartu vyburcovať k vyššej účasti vo voľbách voličov maďarských strán v okolitých štátoch, ktorí tak môžu dostať do národných parlamentov maďarské strany, na ktoré bude mať vláda v Budapešti väčší dosah, a tým pádom aj na politiku a zákony v okolitých členských štátoch.

Falošné reči o odtrhnutých územia, ktoré aj tak k Maďarsku nikdy nepatrili, nie sú ani v tomto prípade ničím iným, ako snahou získať viac moci a vplyvu. V dnešných časoch je však lepšie staviť na spoluprácu než na súperenie.

(Status na FB 25. júla 2023, titulok SLOVO)

(Celkovo 92 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter