Po voľbách v Maďarsku dostali dávno prekonané názory medzi Maďarmi na Slovensku nové krídla a veselo si lietajú éterom hore-dole. Bolo by fajn si niektoré veci pripomenúť. Len tak, aby sa nezabudlo.
Napríklad na Slovensku sa v maďarských liberálnych kruhoch rozmohol taký nešvár hovoriť, že to vlastne Orbán rozdelil tunajších Maďarov, ale odteraz už bude všetko tak, ako má byť. Čítaj: konzervatívci a patrioti majú zabudnúť na svoje presvedčenie a konečne sa podvoliť liberálno-progresívnej internacionále a v mene prikázania „miluj blížneho svojho“ nechať tých, ktorí už toľkokrát zaviedli spoločnosť do slepej uličky, riadiť ich osud. Zhodou všetkých okolností sú to tí, ktorých už voliči viackrát vyprevadili z verejného života, no stále sa ako zombíci vracajú.
Takže: Maďarov na Slovensku rozdelil Bugár a jeho liberálny Most-Híd už v roku 2009. Nie Orbán. On v tom čase v Maďarsku ešte nevládol. Naopak, bol to práve Fidesz, ktorý v roku 2020 tlačil na vznik spojenej maďarskej strany (Aliancie), do ktorej sa mali integrovať (a aj sa integrovali) tí, ktorí tento rozkol spôsobili. A takto im dovolili aspoň na chvíľu politicky prežiť.
Najhlasnejší vo vykrikovaní hesiel o rozdeľovaní Orbánom sú práve tí, ktorí na tomto rozdelení profitovali (parazitovali) najviac. Politicky aj finančne.
Zrazu sa tvária ako zjednotitelia, ako obete éry Orbána, hoci ešte nedávno im vyhovovalo mať komunitu rozdrobenú, oslabenú a závislú od ich „jediného správneho“ názoru. Lebo rozdelená komunita sa ľahšie ovláda, ľahšie manipuluje a najmä – ľahšie sa nad ňou udržiava vplyv. Aj finančný.
Rozhodnutie Bugára založiť Most-Híd nebolo o zmierení, ale o politickom projekte, ktorý mal oslabiť dovtedajšiu reprezentáciu a presmerovať časť voličov iným smerom.
A dnes tí istí aktéri, alebo ich názoroví dediči hovoria o potrebe jednoty. Jednoty, ale iba pod ich podmienkami. Jednoty, kde nie je miesto pre konzervatívny pohľad, národnú identitu či tradičné hodnoty. Jednoty, ktorá v skutočnosti znamená uniformitu.
Lenže skutočná jednota nevzniká tak, že jedna strana umlčí druhú. Nevzniká ani tak, že sa prepisuje história podľa aktuálnej potreby. A už vôbec nevzniká tak, že sa vinník vydáva za sudcu.
Ak si chceme niečo pripomenúť, tak práve toto: kto rozdeľoval, kto z toho profitoval a kto dnes hrá rolu spasiteľa. Lebo bez tejto pamäti si ešte niekto bude myslieť, že majú pravdu.
(Status na FB, 23. apríla 2026)
