Keď sa niečo krúti ako had, syčí ako had a púšťa jedovaté sliny ako had, je to had.
Šimečka starší sa vo svojom najnovšom príspevku práve vykrúca pred vlastnými slovami, ktorými hanobil slovenský jazyk citujem „slovenský jazyk je fialový, drevený a spuchnutý ako jazyk obesenca“. Vraj je to fikcia. Nie sú to jeho slová, ale slová postavy, ktorej ich ako – prepytujem – spisovateľ vložil do úst.
Nech je to ako chce, u Šimečku staršieho je pohŕdanie Slovenskom diagnózou. Trvalým stavom, nie jednorazovým prerieknutím sa v afekte. On ten afekt totižto prežíva permanentne. Stačí mu dať pod nos mikrofón a dozvieme sa, že „Slováci sú zaostávajúci, ľahostajný, spomalený národík na okraji, na periférii“, že je to „malý a zbabelý národ, ktorý nikdy poriadne nebojoval“. Okrem národa a jeho jazyka nenávidí aj štátne symboly: „Ja tú slovenskú vlajku moc nemusím kvôli tomu modrému pásu, ktorý je z Ruska, z ranného 19. storočia, kedy bolo Rusko patrónom Slovenska, a mne to vyložene prekáža. Naopak, ukrajinská vlajka je úžasná, lebo tam nie sú žiadne slovanské symboly, je to len nebo a obilie, a je to esteticky krásne.“
Človek sa potom nemôže ubrániť otázke: ak je Slovensko podľa neho také zaostalé, jeho národ taký malý a zbabelý a slovenská vlajka mu tak prekáža, prečo sa jeho syn stoj čo stoj usiluje stať premiérom práve tohto štátu?
Šimečka slovenský jazyk, v ktorom „tvorí“, ktorým hovorí a s ktorým žije, autenticky neznáša. Rovnako ako neznáša Slovákov, z ktorých daní doteraz spolu s celou svojou rodinou žil. Proste elitár z aliexpresu.
(Status na FB, 30. augusta 2026)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008