Viete, kto je suverénne najtrápnejší politik na domácej politickej scéne? Máte pravdu, je ním Ivan Korčok. A nie, nie je to len tým, že keď bolo treba slúžiť Mečiarovi, bol národovec, keď Dzurindovi, liberál, keď Ficovi, tak len obyčajný pätolízač, keď Matovičovi, bol bojovník proti korupcii, no a teraz, keď robí podržtašku Šimečkovi, je z neho progresívec.
Ale o inom som chcel hovoriť. Okrem týchto neduhov – nazvime ich nestálosťou a oportunizmom – má aj ďalšie. Napríklad vie „nezabúdať“, „nespomínať si“ a napokon aj trápne klamať. O čo ide?
Korčoka tento týždeň viackrát konfrontovali s tým, odkiaľ sa v ňom zrazu berie toľká vrúcnosť a pochopenie voči Maďarom, pretože keď s tým ako minister mohol niečo urobiť, robil presný opak.
Ide o to, že v rokoch 2020 – 2023 som viackrát upozorňoval na skutočnosť, že sa ľuďom berú pozemky na základe nariadení z roku 1945. Vtedy na to kašľal, dnes je z neho horlivý ochranca práv ľudí a odporca kolektívnej viny. V decembri 2025 v rozhovore pre Denník N tvrdil, že „si nebol vedomý rozmeru problému“. Pritom v októbri 2021 vtedajšiemu maďarskému ministrovi zahraničných vecí tvrdil, že k žiadnemu odoberaniu pozemkov nedochádza (hoci o tom vedel). A viete, čo povedal tento týždeň pre rovnaký denník v inom rozhovore? Že vraj klamem.
Takže ešte raz: minulý rok priznal, že o tom vedel, no nebol si vedomý rozmeru problému. Tento rok už o ničom nevie. Vraj klamem. No povedzte, nie je to trápne?
Stačilo by povedať, že sa vo svojej namyslenosti, nadutosti a arogancii mýlil a mýlil sa. Akurát dnes vejú iné vetry.
(Status na FB, 19. apríla 2026)