Už len niekoľko slov: umenie ukladá stopy, po ktorých divák (čitateľ, poslucháč… atď.) kráča a výsledkom tejto cesty je emócia. Tento príbeh mal asi v úmysle ukázať generála Goliana ako človeka, vyšiel z neho slabošský chudák, ktorého akýsi prežraný Doktor (asi to mal byť doktor Husák, hrá ho Matúš Kvietik) navlečie do Povstania a ani sa ho nezastane, keď ho chcú vyraziť, lebo podľa nejakého Rusa velí tomu povstaniu zle. Dokáže iba povedať, že nie vyraziť, ale vymeniť, a tak prichádza generál Viest. Zapletie sa do toho aj krvavý Canaris, ktorý potom v koncentračnom tábore vysvetlí Golianovi (ktorý je s ním v cele, zrútený ako posledný žobrák) a úplne nedôstojne chlípe nejaké žrádlo, (bol to dôstojník!), že jeho ženu s dieťaťom do Ruska odviezli nie preto, aby boli v bezpečí, ale preto, že Rusi ho tým držali za gule. Doktorova manželka (asi to má byť Magda Husáková-Lokvencová) je ako taká hlúpa hus, ktorú musí Jana Golianová poučiť, čo sú tí Rusi zač. Magda Husáková-Lokvencová bola osobnosť a aj sa tak celý život niesla! Panebože, ten film je taká gebuzina! Chudák generál Golian, to si nezaslúžil. Pri ceste z kina som si spomenula na krásny dokument môjho rodáka profesora Rudolfa Urca, vyrozprával filmovou rečou, ako Nemci zajali generálov. Ukrývali sa v chalupe prostého dedinčana a oni sa rozhodli vzdať, aby ochránili jeho a celú dedinu pred vypálením. Boli to hrdinovia.
(Status na FB, 13. októbra 2026)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008