Dnes začne NR SR rokovať o vyslovení dôvery vláde, pretože povolila ústavnú brzdu pred dlh. (Nechajme bokom, kto dlh v rokoch 2020 – 2023 spôsobil.) Ústavný súd rozhodol, že vláda má bezodkladne o dôveru požiadať, predseda vlády preto požiadal NR SR, aby sa hlasovalo okamžite – teda dnes. Samozrejme, po rozprave v parlamente. Vláda má v parlamente väčšinu 78 hlasov, premiér avizoval, že rokoval so všetkými predsedami koaličných klubov, ale keďže tam máme aj levitujúcich poslancov, tak ktohovie. Čo by sa však stalo, ak by nejakí ferenčáci vládu nepodporili: v tom prípade môže vláda podať demisiu, prezident ju prijme, vypíše predčasné voľby a vláda vládne až do ustanovenia novej, po voľbách. Alebo prezident vládu bez mandátu odvolá (prípad Heger), tá bez mandátu s obmedzenými právomocami (opäť prípad Heger) vládne dovtedy, kým prezident nepoverí zostavením vlády niekoho, kto je schopný priniesť novú väčšinu v parlamente – (prípad Ódor). Ten potom požiada o dôveru v parlamente (prípad Ódor), a ak dôveru nezíska, (opäť prípad Ódor) vládne až do zostavenia novej vlády po predčasných voľbách, ktoré prezident vypíše. Od pádu Hegerovej vlády v decembri 2022 to do volieb a prevzatia vlády, ktorá vzišla z volieb, trvalo koľko? Počítajme spolu: december 2022 – nová vláda 25. október 2023 – teda cca 11 mesiacov… (Za normálnych okolností nás voľby čakajú v septembri 2027.)
Takže sa nám rozohráva zaujímavá partia: lebo, ak by už bola vláda bez mandátu, koho by tá cirkusová opozícia odvolávala? A aké témy by mala?
Od začiatku tejto opozičnej taktiky sme už videli kadečo – začalo sa to tým, že nevedeli napočítať do tridsať (prípad Kolíková), potom vyslovovaním nedôvery ministerke Šimkovičovej, ktorá ešte ani nebola za ministerku vymenovaná.Teraz vyšiel Ústavný súd opozícii poruke, predseda vlády hru prijal. Tak, uvidíme, ako to dnes dopadne.
(Status na FB, 18. júna 2026)
