Včera sa odohrala taká „drobná“ udalosť. V Trenčíne sa zišli prezidenti krajín V4 a zavítala aj najvyššia úradníčka z EÚ. Na konci stretnutia bývajú spoločné fotky na tablo, ale už vieme, že nie vždy, lebo ak je niekto, kto sa vrchnému panstvu nepáči, tak žiadna fotka nebude. A nebola ani spoločná „tlačovka“, ktorá nebýva ničím iným len otrepávaním fráz. No, ale predsa len sa všetci postavia k mikrofónom a tí na druhej strane sa zahrajú na ich držiaky. Teraz na tom „podujatí“ ktorému sa hovorí spoločná tlačovka a kde sa nikdy nič nedozvieme, lebo…, chýbala najvyššia štátna úradníčka eurosajuzu. Zdupkala vraj, lebo sa jej nepáči Karol Nawrocki (tak píšu v Bloombergu – teda, nie, že zdupkala, ale na protest odišla.)
Spomenula som si na dávnu návštevu Antonína Novotného, prezidenta ČSSR na Slovensko. Prišiel v auguste 1967 do Martina na oslavy stého výročia založenia tamojšieho gymnázia a pri tejto príležitosti navštívil aj Maticu slovenskú. Vtedajší správca Matice slovenskej Juraj Paška prezidentovi predostrel plán, podľa ktorého by sa mala inštitúcia starať o slovenských krajanov a emigrantov v zahraničí. Taká drobnosť, ale charakterizovala pomery. Novotný vybuchol, obvinil MS zo separatizmu a buržoázneho nacionalizmu – a to boli ešte živé jazvy po masakroch, na ktoré doplatili mnohí obvinení a Gustáv Husák len tak tak vyviazol zo slučky. Juraj Paška vedel, kde žije a čo riskuje! Novotný nielenže odmietol dary, ale aj zo stretnutia nazlostene a teatrálne odišiel. Vôbec ho netrápilo, či náhodou Slovákov tým neurazí. On predsa môže!
Správanie vysokej úradníčky z Nemecka (a Bruselu) mi veľmi pripomenulo túto príhodu, ktorá mala ale veľmi zaujímavú koncovku. Začala sa ňou Pražská jar. Len tu nám chýba ten „Juraj Paška“. V Poľsku ním môže byť Karol Nawrocki. Ku komu by som tak prirovnala Petra Pellegriniho, to neviem, lebo tí sú všetci dávno zabudnutí.
(Status na FB, 6. novembra 2026)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008