Gabriela Rothmayerová: Naozaj – Slava Ukrajine?

Sranda je, že tých na smrť znepriatelených banditov Melnika a Banderu teraz súčasná Ukrajina postavila vedľa seba do svojho panteónu hrdinov. Pretože bojovali za „nezaležnu“ Ukrajinu. Po boku Hitlera, proti boľševikom. A najväčší paradox doby je, že „nezaležnu“ Ukrajinu im podarovali komunisti! Krym Chruščov a potom v Belovežskom pralese v Bielorusku vrcholoví komunisti Rus Jeľcin, Ukrajinec Kravčuk, Bielorus Šuchevič, keď rozpustili Sovietsky zväz a ako prvému to oznámili americkému prezidentovi. Pravda, mohol im v tom zabrániť polovičný Ukrajinec Gorbačov, preto sa aj po podpise pratali kade ľahšie, ale Gorbačov nezasiahol. Takže hrdinami nezaležnej (nezávislej) Ukrajiny by mali byť títo, ale Zelenskyj si vybral nacistov. A Západ mu prevoláva podľa nacistického vzoru Slava Ukrajine…

Nech sa páči:

„Ukrajinská organizácia nacionalistov sa ocitla v bezvýchodiskovej situácii. Doviedol ju do nej Riko Jaryj a jeho bábky Bandera a Stečko. Provokácie, krivé prísahy, bratovraždy a zlodejstvo sa stali systémom a metódami činnosti organizácie pod vedením Jaryho a Banderu. Ukrajinská spoločnosť sa odvracia od OUN.

A podobne ako jeho protivník aj Melnik zvolal organizačný súd, ktorý odsúdil jeho soka Banderu na smrť.

Všetky pokusy zachovať jednotu boli márne. Nepochodil ani abwehr. A tak od tej chvíle jestvovala melnikovská OUN a banderovská OUN. Spory sa premietli do celej činnosti na smrť znepriatelených frakcií. Obidve zorganizovali výzvednú službu a nasadili si ju navzájom do organizácií. Títo veľmajstri intríg sa neštítili ničoho. Vyrábali dezinformácie, fabrikovali falošné dokumenty, zbierali na seba správy, rozširovali klebety, polopravdy, podvrhy, obviňovali sa z korupcie, pracovali najšpinavšími metódami, obnažujúc registre protivníkových hriechov, opovrhujúc jedni druhými, predstihujúc sa v domýšľavosti a vychvaľovaní samých seba.

Rozštiepenie sa najostrejšie prejavilo v období príprav nemeckého útoku proti Sovietskemu zväzu.

Banderovci v tajnej direktíve z mája 1941 inštruovali:

Na území oslobodenom od Sovietov OUN vytvorí administratívno-politický aparát, ktorého funkcionári budú vykonávať všetky povinnosti podľa príkazov organizácie nacionalistov pod Banderovým vedením.

V paralelnej inštrukcii melnikovci ukladali:

V prípade vojny Nemecka so Sovietskym zväzom v oblastiach oslobodených od Červenej armády ihneď proklamovať obrodu ukrajinského štátu na čele s vodcom Andrejom Melnikom.

Abwehr sa naposledy pokúšal zmieriť beznádejne nejednotných rozvášnených rivalov na jar roku 1941 v okupovanej Prahe. Opäť za účasti Jaryho. Neúspešne.

Bandera sa vrátil o nádej bohatší a so sebavedomým poznatkom: je už natoľko silný, aby vyhlásil, že voči melnikovcom prejavil dosť dobrej vôle, tentoraz však už nastal čas rozhodných činov. Hneď zvolal do Krakova valné zhromaždenie.

Šesťdesiatosem delegátov zrušilo uznesenie rímskeho kongresu z roku 1939, za vodcu zvolilo Banderu, mimo organizáciu postavilo členov, ktorí sa nepodriadili prijatým uzneseniam, zakázalo všetkým organizáciám nacionalistov, teda aj melnikovcom, používať názov OUN, schválilo nový štatút, vytýčilo úlohu vytvoriť buržoázny ukrajinský štát rozprestierajúci sa od Nowého Targu, Lublina a Bialystoku po Volgu a Kaukaz, akúsi kópiu fašistických diktatúr, podľa hesiel Ukrajina iba Ukrajincom, Rovnosť práv iba Ukrajincom a Kto nie je Ukrajinec, nemá právo na existenciu v novom štáte.

Valné zhromaždenie poukázalo na nevyhnutnosť urýchlenej výchovy, školenia a prípravy kádrov najrozličnejšieho zamerania. Rozhodlo vytvoriť vlastné ozbrojené sily, legálne i konšpiratívne. Popri mnohých iných uzneseniach prijalo aj ustanovenie o straníckom pozdrave podľa nacistického vzoru: vystretá pravica sprevádzaná slovami Sláva Ukrajine.“

Bohuš Chňoupek: Banderovci, Smena 1989, str. 193 – 195

(Status na FB, 26. júna 2026)