Terorista, ktorý vzal do ruky zbraň, aby zmenil politické pomery na Slovensku, mal včera svoj deň. On a jeho advokát tvrdia, že chcel predsedu vlády iba vyradiť z činnosti, čo nie je podľa advokáta teroristický čin, iba útok na verejného činiteľa. Advokát si koná svoju prácu, súd vyriekne rozsudok. Ale isté je, že Robert Fico sa predsedom vlády nestal zo svojho rozmaru, ale z vôle ľudí, ktorí mu dali na tento post mandát. Cintula mieril na nich, im chcel strelou zo smrtiacej zbrane vziať právo slobodne voliť. To nebol útok na verejného činiteľa, ale na ľudí, ktorí odovzdali hlas v slobodných voľbách. Bolo ich milión dvesto osemdesiat štyri tisíc štyristo dvadsať sedem ( číslom 1 284 427) živých ľudí s krstným menom a priezviskom a to treba opakovať. Pretože akýsi no name človek v žumpe pozýva dehumanizovať ich… – a to je tiež dôsledok kauzy, ktorú práve rieši súd. V demokracii na výmenu predsedu vlády slúžia voľby. (Prípadne intrigy, ktoré zmenia parlamentnú väčšinu – ale nikdy nie násilie!) Okresný básnik, ktorý podľa vlastných slov trpel tým, že ho po celý život nikto nepočúval, sa opovážil brať do úst Rúfusovu poéziu. A do svojej reči nakládol všetky tie smradľavé vajcia, ktoré ukrývajú vo vreckách všelijakí tí „demokrati“ na tribúnach, aj pod tribúnami. Pravdepodobne vie, že hovorí mnohým z ich čiernej duše a jediné, čo mu zazlievajú, je to, že netrafil… Cintula tentoraz neodkazoval básnicky grófovi (ako Jánošík), že na holiach ohne horia, ale občanom odkázal, že to stálo za to! Žiaden trest neodčiní to, čo vykonal. Nielen tým, že chcel zabiť, ale aj tým, čo rozpútal. Ale je sám?!
(Status na FB, 9. októbra 2025, titulok Slovo)
