Nový vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Drapatyj sa vyjadril, že ruský národ (pozor, nie režim!) nemá právo na existenciu. Príbeh s UPA a s Panteónom hrdinov, do ktorého ukladajú nacistických kolaborantov, by preto nemal byť nijakým prekvapením. Po víťaznom Majdane, 22. februára 2014, prijala revolučná Verchovna rada Ukrajiny nielen zákon O základoch štátnej jazykovej politiky (ktorým vyradila ruský jazyk ako štátny), ale aj dva, o ktorých sa hovorí menej. Zrušila jeden, ktorý predpokladal potrestanie za „verejné odmietanie a ospravedlňovanie zverstiev fašizmu a propagandu nacistickej ideológie“. Verchovna rada v ten istý deň tiež zmenila zákon, ktorý sa týkal „zodpovednosti za znesvätenie alebo zničenie pamätníkov postavených na pamiatku tých, ktorí bojovali proti nacizmu počas druhej svetovej vojny, vojakov – sovietskych osloboditeľov, účastníkov partizánskeho hnutia, pracovníkov tajnej služby a obetí nacistického prenasledovania“. Takže nie, to nie sú úlety, to je ideológia. Drapatyj sa blysol aj útokom na obyvateľov Donbasu – že im mali venovať viac pozornosti, lebo sú to príživníci a lenivci, na ktorých Ukrajina doplácala… Bývalý premiér Ukrajiny Mykola Azarov k tomu poznamenal: Donbas živil celú západnú Ukrajinu, ktorá bola vždy dotovaná, ešte v roku 2013 Doneck produkoval 20 percent z celkovej priemyselnej výroby Ukrajiny, vtedy žilo v regióne Donecka 4,4 milióna obyvateľov, čo znamená, že desatina obyvateľov krajiny zabezpečovala pätinu výroby a prinášala 30 percent devízových príjmov Ukrajiny. Človeku napadá – a prečo sa tí udatní bojovníci tak krvavo derú za tú Ukrajinu, ktorej občanov tak urážajú? Kto tvorí vlasť, ak nie ľudia?
(Status na FB, 26. júla 2026)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008