Dnes som na pražskej prednáške o nových spôsoboch pochovávania nebožtíkov. Prednášajúci hovoria o vznikajúcich lesíkoch či lúkach, kam pozostalí môžu uložiť ostatky mŕtvych.
Hovorí sa tu o ekologickom pohrebníctve, rôznych spôsoboch, ako premeniť ostatky nebožtíka opäť na zeminu, ako aj o tom, ako sa pri takomto spôsobe pohrebu naposledy rozlúčiť s pochovávaným.
Je to zaujímavá prednáška s presahom do právnych pomerov štátov, kde už sú tieto nové formy pohrebných obradov začlenené do platnej legislatívy. Pochováva sa takto nateraz v Nemecku, Českej republike a v Spojených štátoch amerických.
Trochu divný pocit mám z toho, že technologický stroj, v ktorom sa nebožtík premení na zeminu v špeciálnom kokóne, prezentuje jeden mladý Nemec. Keď ho počujem hovoriť o tom, že nimi vyrábaný stroj je na spracovanie nebožtíkov lepší než americké stroje… nakoľko ten nemecký do stroja atmosférický vzduch aktívne tlačí a majú lepšie vyriešené aj sledovanie teplotných senzorov vnútri kokónu… tak sa mi hlavou honia rôzne myšlienky. Nuž, niet nad historické dedičstvo a nadväzovanie na tradície… V ČR je to obzvlášť aktuálna téma a v Brne ju zhmotnili revizionistickí Sudeťáci za asistencie českých sympatizantov nemeckého neu-ordnungu. Nuž, každý máme svoje reminiscencie na minulosť. Musím však prednášajúcemu nemeckému mladíkovi uznať, že rozhodne vie, o čom hovorí a nemčinu má ako učiteľ z Goetheho inštitútu.
Mimo samotných informácií, ktoré tu odzneli, ma baví aj to, že niektoré prednášky sú v češtine, iné pre zmenu v nemčine, texty premietané na pozadí v angličtine a viacerí účastníci v publiku (stále živí) hovoria slovensky… a napriek tomu, že prednášky sú tlmočené, je tu viacero ľudí, ktorí si nenasadzujú slúchadlá s prekladom na uši a očividne sledujú prednášajúcich bez problémov s porozumením.
Koniec hlásenia. Užívajme dňa, kým sme tu.
(Status na FB, 28. mája 2026)
