Ani vianočný čas mi nedovoľuje zabudnúť na dnešné 200. výročie narodenia jedného z najväčších slovenských štátnikov Štefana Marka Daxnera. Jeho život je spojený najmä s Tisovcom, kde sa 26. decembra 1822 narodil a kde aj 11. apríla 1892 zomrel. Nedocenený Daxner stojí v tieni hlavných postáv štúrovského hnutia, no jeho význam pre naše politické dejiny je absolútne kľúčový. Na rozdiel od väčšiny štúrovcov nemal literárne ambície, venoval sa výlučne politike a právu, ale o to dôslednejšie. Štefan Marko Daxner bol iniciátorom Žiadostí slovenského národa z roku 1848, bojoval vo všetkých troch výpravách slovenského povstania, no predovšetkým bol zvolávateľom slovenského národného zhromaždenia v dňoch 6. a 7. júna 1861 v Martine a autorom Memoranda národa slovenského. Slávne požiadavky obsiahnuté v tomto dokumente tvorili viac ako päťdesiat rokov, prakticky do prvej svetovej vojny, základný politický program, na ktorom sa zhodla a pri ktorom zotrvala slovenská reprezentácia.
Po Memorande, ako pripomenul Vladimír Mináč, už nemohlo byť reči o zániku národa, ale len o jeho útlaku. Rozdiel je markantný. Treba si uvedomiť, že Ľudovít Štúr zomrel v roku 1856 v depresii a bolestiach s presvedčením, že prehral. Memorandum vnieslo do slovenského politického života úplne novú dimenziu. Samozrejme, ani v tomto prípade nebolo všetko jednoznačné. Jozef Miloslav Hurban, Štefan Moyzes a Karol Kuzmány cieľom Memoranda tak verili, že s ním spájali všetky svoje nádeje vo voľbách roku 1865. Po fiasku, ktoré v nich slovenskí kandidáti utrpeli, sa úplne zrútili a neboli schopní uskutočniť ani plánovanú deputáciu k cisárovi, ktorú vykonali Chorváti či vojvodinskí Srbi. Jozef Miloslav Hurban dokonca na konci svojho života napísal skeptický článok v češtine „Není už národa slovenského“, v ktorom všetko úsilie vyhlásil za márne a navrhoval splynúť s českým národom. Ale tento skrat už v tom čase nebol rozhodujúci.
Keď sa pozeráme na kľúčové dielo Štefana Marka Daxnera s odstupom času, nemôžeme nevyjadriť obdiv nad jeho štátnickým uvažovaním a výnimočnou schopnosťou veľmi precízne a konkrétne naformulovať základný rámec politických a spoločenských potrieb slovenského národa. Vieme, že základný spor na memorandovom zhromaždení sa rozhorel okolo návrhu samotnej územnej autonómie (tzv. Hornouhorského slovenského Okolia), ktorá sa niektorým účastníkom zoskupeným okolo Jána Palárika videla príliš radikálna. Navrhovali preto obmedziť sa na jazykovú rovnoprávnosť v existujúcich župách bez vytvárania nových územných štruktúr. Fakt, že memorandisti so svojimi požiadavkami neuspeli, nemusí nevyhnutne znamenať, že umiernenosť palárikovcov bola v danom okamihu správna. Maďarská historiografia síce dnes vysvetľuje tvrdý národnostný útlak až teror po rakúsko-maďarskom vyrovnaní roku 1867 práve skúsenosťami s nedostatočnou lojalitou Slovákov. Udalosti z júna 1861 považovali za pokus o zopakovanie „zrady“ z roku 1848. Lenže Slováci nemali dôvod pozerať sa na problém takto.
Daxner sformuloval z politického hľadiska presné a prirodzené nároky Slovákov na rovnoprávnosť, ktoré boli z filozofického i právneho hľadiska úplne legitímne. Môžeme síce špekulovať o tom, či bola radikálnosť Memoranda strategicky i takticky vhodná, ale napriek ojedinelým skupinám okolo Ferenca Deáka či komárňanského rodáka Móra Jókaiho, ktoré vyjadrovali ochotu dohodnúť sa, na vtedajšej maďarskej politickej scéne nebola relevantná väčšina ochotná robiť slovenským požiadavkám výraznejšie ústupky. Preto je Memorandum slovenského národa významné tým, že precízne sformulovalo model štátoprávneho usporiadania prijateľný pre Slovákov, ale aj určilo naše základné emancipačné ciele na dlhé desaťročia dopredu. Daxnerov dokument je nielen najstaršou ucelenou koncepciou slobodného rovnoprávneho Slovenska, ale dokázal vytýčiť aj to, o čom Štúrova vízia osobitného kniežatstva ešte nemala ani poňatia – prvú predstavu o slovenských hraniciach. Smelo môžeme povedať, že Štefan Marko Daxner prispel k formovaniu slovenskej štátnosti.
Samotný Štefan Marko Daxner uspel aj v praktickej politike. Ako druhý podžupan Gemersko-Malohontskej župy v rokoch 1861 – 1865 sa významne zaslúžil o ekonomický rozvoj regiónu, a to najmä výstavbou cesty, ktorá spojila Gemer s Liptovom (dnes známy prechod cez Čertovicu). Tento projekt si dokázal presadiť napriek tomu, že ho vládne kruhy upodozrievali, že stavia cestu pre slovenské Okolie. Daxner bol presvedčený demokrat a významný teoretik demokratizácie slovenského i uhorského politického života. Jeho články a myšlienky by sa mali stať pevnou súčasťou tradície slovenského politického myslenia.
(Status na FB 26. decembra 2022)
